Ján Stacho sa narodil

1. januára 1936 sa v Trnave narodil Ján Stacho, slovenský básnik a prekladateľ, člen tzv. Trnavskej skupiny (konkretisti). Zomrel 15. júla 1995 v Bratislave.

Pochádza z robotníckej rodiny a vzdelanie získaval v Trnave, kde v roku 1954 aj zmaturoval, a pokračoval štúdiom na lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1960. Pracoval ako lekár v Rožňavskom Bystrom a v Šenkviciach. V rokoch 1964 – 1969 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, krátko pôsobil ako československý kultúrny atašé v Indii a v rokoch 1970 – 1973 bol šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Po autonehode v roku 1973 bol v invalidnom dôchodku, nakoľko ostal doživotne pripútaný na lôžko.

Tvorba

Je jedným z najosobitejších básnikov-konkretistov Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnáša nové senzibilné videnie sveta a jeho faktov, a prekladá ho cynizmom a drsnosťou. Jeho poetika je založená najmä na preexponovanej zmyslovosti, zmyslovom vnímaní, výrazná erotická rovina vnímania, z tohto rámca sa vymyká posledná zbierka (napísaná po autonehode a následnom takmer totálnom ochrnutí) Z prežitého dňa. Prostredníctvom jazyka a motívov žena a muž, láska a bolesť, samota a viera, krutosť a čistota, detstvo a domov, choroby a hrôzy, smrť a život sa usiluje vyťažiť nové vnímanie, pociťovanie a videnie. Skepsa, smútok, zúfalstvo, ale aj viera v život s ustavičnou inováciou a metamorfózami, ktoré v sebe nesú humanistické posolstvo oslobodzujú básnika od rutinérstva a sebauspokojovania. Jeho poézia je výrazom protirečení sveta v 60. rokoch 20. storočia, ale aj subjektívnych konfliktov vychádzajúcich z rozporov skutočnosti a osobných problémov, ktoré prináša život. Spôsobom, ako ich autor zachytil vo svojej poézii, sa radí k popredným osobnostiam slovenskej literatúry. Objavuje nové dimenzie ľudského sveta, vytrháva čitateľa z všednej skutočnosti a ponúka mu dosiaľ neobjavené obzory, obohacuje jeho vnímavosť a videnie. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal poéziu z francúzštiny (Jean-Nicholas Arthur Rimbaud), španielčiny, poľštiny a taktiež prekladal i juhoslovanskú poéziu.

Poézia

• 1961 – Svadobná cesta
• 1964 – Dvojramenné čisté telo
• 1967 – Zážehy
• 1969 – Apokryfy
• 1978 – Z prežitého dňa

Preklady

• 1963 – Pierre Jean de Béranger: Piesne
• 1964 – Jean-Nicholas Arthur Rimbaud: Opitá loď
• 1965 – K. J. Gelczynský: Nočný testament
• 1966 – Marianna Alcoforadová: Spoveď
• 1967 – A. Berterand: Gašpar noci
• 1968 – S. J. Perse: Anabáza
• 1969 – D. Thomas: Tento chlieb, ktorý lámem
• 1971 – Pablo Neruda: 20 básní o láske a jedna pieseň zúfalstva
• 1974 – S. Raikovič: Kamenná uspávanka

Zdroj: wikipedia.org

https://zlatyfond.sme.sk/autor/109/Jan-Stacho

https://www.books.sk/writer_card.jsp?id=163