Janko Matúška sa narodil
10. januára 1821 sa v Dolnom Kubíne narodil Janko Matúška, slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik. Zomrel 11. januára 1877 v Dolnom Kubíne.
Prvé básne a veršované povesti začal písať už počas štúdií na bratislavskom lýceu. Písal najmä vlastenecké básne, príležitostné básne a veršované povesti, v ktorých sa často inšpiroval ľudovou slovesnosťou. Nezaujímal ho ani tak príbeh ako taký, ale snažil sa o zobrazenie citového života hrdinu a vykreslenie atmosféry, v ktorej sa dej odohrával. Svoju literárnu kariéru ukončil počas revolučných rokov 1848 – 1849, no hoci bola jeho tvorba rozsahom neveľká, umožnila naplniť úlohy, ktoré boli vytýčené štúrovskou generáciou.
Dielo
1844 – Nad Tatrou sa blýska 31. decembra 1843 cirkevný konvent, spravujúci školu v Bratislave, pod nátlakom politickej moci rozhodol o odvolaní Ľ. Štúra z postu námestníka profesora, ktorý zastával namiesto chorľavého a starnúceho Juraja Palkoviča. Na to reagovali 5. – 6. marca 1844 študenti tým, že na protest ich 22 opustilo lýceum v Bratislave. Prevažná čast odišla do Levoče, kde sa malo formovať Mladoslovenské hnutie. Pri tejto príležitosti zložil J. Matúška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska, ktorá je hymnou Slovenskej republiky.
- Púchovská skala
- Svätý zákon
- Hrdoš
- Pomsta
- Klára Zachová
- Kozia skala
Ponad Tatrou blýska, hromy divo bijou.
Zastavme ich, bratia,
veť sa oni stratia,
Slovaci ožijou.
To Slovensko naše posial tvrdo spalo,
ale blesky hromu
zbuzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.
To Slovensko naše posial roztracené:
Vrahovia šturmujú,
Slovakov spojuju
v miesto založené.
Už Slovensko stává, lúžko zanechává.
Hoj Rodinko milá,
hodina odbyla!
Ščasná matka Sláva.
Nech si kdo chce hvízdá, nech spievá ak mouže.
My sa držme spolu,
spolu v tomto kolu,
nik nás nepremuóže.
Ešte duby rastú na krivanskej strane:
Kdo jak Slovák chodí,
nech knihy zahodí
a mezi nás stane.
Verzia bola napísaná Jankom Matúškom pri protestnom odchode štúrovcov z Bratislavy (marec 1844).
Zdroj: wikipedia.org