Jaroslav Votruba sa narodil

10. apríla 1889 sa v Uhříněvsi v Česku narodil Jaroslav Votruba, akademický maliar a grafik Vysokých Tatier. Zomrel 21. júla 1971 v Kežmarku.

Jaroslav Votruba sa narodil 10. 4. 1889 v Uhříněves (vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku, teraz súčasť Prahy v Českej republike) ako najstarší syn manželov Vincenca Votrubu a Heleny Lukeslovej. Študoval na Cisársko-kráľovskej umelecko-priemyselnej škole v Prahe u profesora Jakuba Schikanedra. Potom pôsobil ako stredoškolský pedagóg kreslenia v Olomouci, Brne, Prostějove a od roku 1919 v Bratislave, kde sa usadil už natrvalo.

Pred prvou svetovou vojnou navštívil Halič, Nemecko, rakúske Alpy a Viedeň. Medzivojnovom období maľoval aj v Poľsku a Juhoslávii. Za manželku si zobral Máriu Zádrapovú, s ktorou mal dve dcéry Helenu a Jaroslavu. Zomrel 21. 7. 1971 v kežmarskej nemocnici. Pochovaný je v Tatranskej Javorine.

Tvorba a dielo

Pred rokom 1918 sa venoval prevažne grafickej tvorbe, najmä drevorytom, exlibrisom a novoročenkám. Svoje diela vystavoval pravidelne od roku 1911. V roku 1917 vydal prvú grafickú zbierku „Haná“. Zameral sa na krajinomaľbu. Po príchode do Bratislavy maľoval jej okolie a Malé Karpaty, neskôr sa venoval výlučne už len zobrazovaniu Vysokých Tatier, vďaka čomu sa stal známy ako „maliar krásy Vysokých Tatier“.

V povedomí odborníkov výtvarného umenia a laickej verejnosti je vnímaný ako maliar Tatier, keď sa po roku 1936 zameral na zobrazenie vysokohorskej prírody. Bol typom krajinára-zberateľa, ktorý pracoval v sériách, vždy na jednu ústrednú tému, pričom sa usiloval dokumentárne ju vyčerpať. Jeho hlavnými maliarskymi technikami boli tempera a olejomaľba, ktoré boli ovplyvnené najmä impresionizmom.

Stal pri zrode Umeleckej besedy slovenskej a Spolku slovenských umelcov, v ktorých ako funkcionár vyvíjal živú aktivitu. Bol členom viacerých umeleckých spolkov na Morave a Slovensku (Sdružení výtvarních umělců moravských, Umelecká beseda slovenská a Spolok slovenských umelcov), v rámci ktorých sa podieľal na príprave viacerých výstav slovenských umelcov na Slovensku a Morave. Jeho poslednou organizátorskou aktivitou ako konateľa SSU bola výstava slovenského umenia v New Yorku v roku 1938.

Počas Slovenského štátu sa svojimi návrhmi známok, bankoviek a suvenírov zapájal do viacerých grafických súťaží. Počas celého života publikoval svoje výtvarné diela aj knižne, často sprevádzané vlastným textom. Snažil sa o kultúrny a turistický rozvoj Vysokých Tatier. Navrhoval založiť v Tatrách galériu, zoologickú a botanickú záhradu a múzeum ľudovej kultúry.

Okrem krajinárskej maľby a grafiky stvárnil aj ľudovú architektúru Oravy a Spiša, slovenské hrady a zámky. Ľudovými motívmi vyzdobil fasády viacerých víl a domov, napr. vila „Hanačka“ a vila architekta Juraja Tvarožka v bratislavom Starom Meste alebo rodný dom profesora Alojza Miškoviča v Jurgove (dnes Poľsko).

Knižné dielo

•     Nad polským mořem. Nad slovanským Baltem. Malířovy dojmy. Bratislava: 1935.
•     Klenotnice Jugoslávie. Bratislava: 1937.
•     Tatry očami maliara. Dojmy napísané, nakreslené a namaľované. Turč. Sv. Martin: 1944.
•     Jar vo Vysokých Tatrách. Dojmy - kresby - obrazy. Bratislava: 1947. (aj ang. , fran. a čes. verzia)
•     Pamätné miesta Slovenského národného povstania vo Vysokých Tatrách. Spoluautor L. Beňo. Martin: 1961.

Zdroj: wikipedia.org