Jeden zo žiakov vyfiguroval Ľudovíta Grossmanna

Ľudovít Grossmann, profesor banskobystrického evanjelického gymnázia, dostal raz do rúk obrázok, na ktorom ho jeden zo žiakov vyfiguroval. Oznámili mu i meno patričného. Grossmann neukázal ani najmenšieho hnevu a vediac, že obrázok už celá trieda videla, doniesol ho sebou do školy a po hodine, ukážuc ho žiactvu, povedal:

„Posiaľ som neznal, že máte medzi sebou i schopného maliara, teraz som sa však dozvedel, že váš spolužiak (tu ho pomenoval) má okrem iných, snáď menej chválitebných, i zvláštne vlohy k maliarstvu. Hľa, tu jeho dielo. Prizriteže sa dobre a povedzte mi, či sám seba celkom výborne nevyobrazil? Tá istá jeho tvár, tie isté ústa, oči, uši, nos, slovom všetko, ako jeho vlastné. Len klobúk si môj (totiž cylinder) prisvojil, lebo on taký nenosieva. Veru opravdový Apelles, vskutku druhý Rafael. Zaslúži, aby ste ho pochválili za toto majstrovské dielo.“

Viac nepovedal, ale žiaci šli do „majstra“ ako osy a maľovanie Grossmannových podobizní i vtipkovanie prestalo samé od seba na niekoľko rokov.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 62)