John Keats zomnrel
23. február 1821 v Ríme zomrel John Keats, posledný z veľkých romantických básnikov anglickej literatúry. Popri Byronovi a Shelleym bol kľúčovou postavou hnutia druhej generačnej vlny básnikov romantizmu. Publikoval len každé štyri roky. Počas krátkeho života nebol dobre prijatý kritikou ale jeho neskorší vplyv na tvoriacich autorov bol značný, napríklad na Alfreda Tennysona a Wilfreda Owena. Keatsova poézia je charakterizovaná citovou obraznosťou a svojimi ódami získal veľkú popularita hlavne u anglických čitateľov. Narodil sa 31. októbra 1795 v Londýne.
Keats a jeho priatelia boli humanistickí literáti. Keats písal bratovi Georgovi do Ameriky pravidelne listy, v ktorých sa zamýšľal nad otázkami filozofickými a dôvodmi prečo písať poéziu, vkladal do nich časti básní a písal si v nich aj osobný diár. Listy patria k tomu najlepšiemu čítaniu v anglickej literatúre. Okrem korešpondencie so súrodencami sa zachovali aj jeho listy písané Fanny Brawne. Listy od Fanny sa zničili keď jej ich John musel vrátiť.
Mulberry house
Rok 1818 značí začiatok Keatsovho "annus mirabilis" kedy napísal väčšinu svojho zrelého diela chváleného všetkými. Inšpiroval sa čítaním Hazlitta a iných anglických básnikov. Presťahoval sa do renovovaného domu na Wenthworth place, vlastneného jeho priateľom Charlesom Armitage Brownom, teda na roh Hampstead Heath. Básne Fancy a Bards of passion and of mirth boli inšpirované záhradami Well Walk. Keats skladal päť zo svojich šiestich ód v apríli a máji 1818 v tomto dome nazvanom „Mulberry House“ (Morušový dom). Aktuálne je to múzeum básnika.
V roku 1819 napísal The Eve of St.Agnes, La belle dame sans merci, Hyperion, Lamia and Otho. V septembri, veľmi natenko s peniazmi, sa zblížil s vydavateľom svojej novej poézie. Zbierka ich nezaujala. 21.9.1819 Keats napísal priateľovi Reynoldsovi. Ponúkol mu svoju poslednú veľkú ódu „To autumn“. Ešte za jeho života, dlho pred skonom, sa „To autumn“ stala veľmi známou v anglickej literatúre. V júli 1820 mohol Keats uvidieť svoje básne publikované a pozitívne komentované v novinách The Examiner a Edinburgh Review.
V roku 1818 Keats stretol svoju múzu Fanny Brawne, ktorá prišla na návštevu k susedom neďaleko Mulberry Three. Stala sa prvou čitateľkou jeho nových básní. Venoval jej sonet „Bright Star“, v roku 1819. Keatsovi nedovolili jeho finančné problémy a zlý zdravotný stav oženiť sa s Fanny Brawne, ku ktorej sa upieral celou svojou dušou. Jeho láska zostala nenaplnená a navždy platonická. Fanny Brawne ho prežila o štyridsať rokov, vydala sa a mala niekoľko detí.
Počas roku 1820 sa u Keatsa prejavili symptómy tuberkulózy. Na odporúčanie lekárov odcestoval do Talianska na plachetnici „The Maria Crowther“. Písal počas cesty básne, dotiahol „Bright Star“. Cestoval spolu s priateľom Josephom Severnom. Po príchode do Talianska sa ubytoval vo vile pri Španielskych schodoch v Ríme. Dnes je to Keats-Shelley Memorial House. Zoznámil sa tam s básnikom Shelleym, ktorý sa o jeho tvorbe pochvalne zmieňoval v korešpondencii. Choroba postúpila tak, že Keats skonal 23.2.1821 v Ríme. Severn a Brown, priateľ maliar a lekár, mu umiestnili na hrobe pamätník, ktorý tam je do dnešných čias. Keď Keats zomrel ako 25-ročný, zanechal po sebe dielo, ktoré vytvoril za posledných šesť rokov.
Súborné dielo
- Zbierka „Poems“ – Básne, r. 1817 /heroické kuplety a ľahké rýmy/, prejavený živelný humanizmus a optimizmus
- Endymion, prvá dlhá poéma. 4000 veršov, kuplety s rýmom, viazaný verš. Rozprávanie o príbehu Diany a Endymiona. Hľadanie krásy a lásky autorom./1818/
- „O solitude“, sonet
- Lamia, veršovaná epická skladba /1820/
- Isabella, adaptácia príbehu z Dekameronu, tragédia./1820/
- The Eve of st. Agnes , napísaná v spenceriánskom verši, kde sa strieda sloha v hexametri a sloha v alexandríne. Lyrická skladba ovplyvnená vzťahom ku Fanny Brawne. / 1820 /
- „To Autumn“, óda s prírodnou tematikou,
- Hyperion, epická báseň, mytologický epos, druhá verzia je napísaná v blankversi. Je to jedna z najlepších básní.
- La belle dame sans merci je romantická balada /1820/
Zdroj: wikipedia.org