Jonáš Záborský sa narodil

03.02.2014 06:48

3. februára 1812 sa v obci Záborie narodil Jonáš Záborský de Zabor, slovenský básnik, prozaik, dramatik, historik, novinár, kňaz a teológ. Zomrel 23. januára 1876 v Župčanoch.

Pseudonymy

Rečislaw Záborský, N. Magurský; Vojan Josifovič; Filip z Konôp; Parabola; Drotár Fedor; Dr. Fedor, odpovedný redaktor r r; Páter Chrysolog; Brindza Jánoš; Jano Metla, hrebeňanský majster; Dixi; Füldenstein; Vilibald Graf von Habenichts Titularkaiser von Babylon und expectativer König der Republik Pohlen; Schuthaagh; Balahura a ďalšie.

Grafonymy

Zz., Z.z., zz., z+, r+, xz a ďalšie.

 

Pochádzal zo šľachtického rodu Záborský zo Záboria (Zaborszky de Zabor). Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a Záturčí v rokoch 1818 – 1821, v roku 1821 nastúpil na nižšie gymnázium v Necpaloch, v rokoch 1823 pokračoval na gymnáziu v Gemeri, v rokoch 1829 – 1832 navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku 1834 na evanjelickom teologickom kolégiu v Prešove.

Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach, v rokoch 1839 – 1840 študoval na univerzite v Halle, v roku 1840 bol chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte koncom roka prijal miesto farára v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímskokatolíckej cirkvi a v roku 1843 bol znovuvysvätený za katolíckeho kňaza.

Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikáciou spisovnej slovenčiny (ktorá sa mala formálnymi znakmi čo najviac líšiť od češtiny); odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. V rokoch 1843 – 1850 pôsobil ako nemecký kaplán v Košiciach. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadosti slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a v rokoch 1850 – 1853 tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti. Posledné roky prežil osamotený a označovaný za „národného hriešnika“, zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo.

Tvorba

Je autorom klasicistických básnických skladieb (Žehry), satirických próz (Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Frndolína), didaktických humoresiek (Dva dni v Chujave), historických poviedok (Buld, Svätoplukova zrada) a drám (Lžedimitrijády). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny kráľovstva uhorského od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty a autobiografické prvky. Stal sa nekomplikovaným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote. Po represáliách voči slovenským inštitúciám poslal svoje rukopisy v roku 1875 Matici českej. Matica česká Záborského rukopisy darovala Matici slovenskej. Dnes sú rukopisy Jonáša Záborského uložené v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine, okrem originálu rukopisu Dejín kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových, ten ostal v archíve knižnice Národného múzea v Prahe.

Poézia

  •     1830, 1840, 1866 – Bájky slovenské. Jonáša Záborského. (zbierka pôvodných a preložených bájok: Časť prvá – 142 bájok, Časť druhá – anekdoty a alegórie, 61 bájok, Časť tretia – obsahuje preklady z gréčtiny a poľštiny, 38 bájok)
  •     1836 – Na Slowáků (oslavná báseň – vyšla v časopise Zora)
  •     1851 – Žehry. Básně a dvě řeči. (zbierka bájok, dúm, básnických listov, hrdinských listov, žihadlíc (epigramov), a dvoch rečí: 1. Rěč o odrodilosti. Ohavnost odrodilosti mezi námi Slováky (I.-V.); 2. Ku mládeži při otevření školského roku (I., II.).)
  •     Básne lyrické. (Predupomenutie; Porady biskupské r. 1850; Šuhajdovi; Únos Lumíra; Pospev; Snadnosť i nesnadnosť slovenského spisovateľstva; Sedliacky marš, pri ktorom sa sedliaci zmužile tackajú do novej poroby; Madarčenie mien; Jozefovi Viktorínovi; Slovákom na rozlučnú I. – III.; atď.)
  •     1861 – Kalendár drotára Fedora. Na rok ktorýkoľvek od narodzenia Antikrista, vynalezenia pálenky a národnej aristokratie, platný pre celé neobmedzené Slovensko, s podobizňou pôvodcovou. (pôvodne: Chýrnik i Vestník drotára Fedora.) – (Astrologické vedomosti; Kalendárske proroctvá; Kalendárske dobré rady (1 – 37); Novoroční vinš; Pochválen buď Ježiš Kristus!; Apríl I. (30); Apríl II. (30); Apríl III. (30); Apríl IV. (30); Apríl V. (30); Apríl VI. (30); Apríl VII. (30); Apríl VIII. (30); Apríl IX. (30); Apríl X. (30); Apríl XI. (30); Apríl XII. (30 + 3 záverečné); Hádka.)
  •     1868, 1872 – Žihadlice. (pôvodne: Iskrice.)
  •     1864 – 1869 – Kniha Džefr. Kde prorok Ali napísal hieroglyfami o všetkom, čo nemá byť až do skonania sveta. Preložil verne z arabštiny Jonáš Záborský, majiteľ opravdivého kríža, spoluúd mnohých neučených spoločností, a národní hriešnik.
  •     Listy z Kocúrkova. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo, sdeluje Jonáš Záborský.
  •     1866 – Násmešné listy.(pôvodne: Listy drotára Fedora.)
  •     1864 – 1869 – Násmešné rozmluvy. K obveseleniu všetkých, ktorí to čítať nebudú. (pôvodne: Rozmluvy drotára Fedora.)
  •     1866 – 1869 – Násmešné telegramy. (pôvodne: Telegramy drotára Fedora.)
  •     1868 – Pohrobné dodatky Jonáša Záborského. (dodatočne nazvané ako "Hurbaniáda")
  •     1871 – Vstúpenie Krista do Rája. Náboženský epos.

 

Próza

  •     1866 – Šofránkovci. Násmešná rozprávka. (Časť prvá. Učená cesta Pandrlákova; Časť druhá. Cesty a úrady Kekerlakove; Časť tretia. Boje Šofránkovcov.)
  •     1866, 1912 – Faustiáda. Fantastická hrdinská báseň. Vydanie tretie, lenže prvé a druhé ešte nevyšlo.
  •     1866 – O siedmich vodcoch maďarských. (pôvodne: Kronika bezmenného notára Bolerázského. Z latinského preložil a v typografii pekelnej vydal, k užitku uhorských škôl a vzdelaniu slovenskej mládeže, knieža diabolské Belzebub. Dielo to teraz už veľmi riedke. Unicum z neho nachádza sa u drotára Fedora.)
  •     1870 – Panslavistický farár. Rozprávka politická. (pôvodne: Snemovný kandidát.)
  •     1864 – Chruňo a Madragora. Fantastická rozprávka. (pôvodne: Chruňo. Veľmi pekný a vzdelavatedlný román od drotára Fedora.)
  •     1866, 1912 – Frndolína. Obrázok rodinného života. (pôvodne: Pompézňa.)
  •     1871, 1894 – Mazepova láska. Historická poviedka z liet 1707 - 1709.
  •     1869 – Svatoplukova zrada.
  •     1894 – Smrť Jánošíkova. Pospolitá povesť.
  •     1873 – Dva dni v Chujave. Novoveká povesť. (Deň škaredý; Deň pekný.)
  •     1863, 1866 – Básnici. (pôvodne: Rozmluva o básnictve.)
  •     1870 – Hlovík medzi zbúreným ľudom. Udalosť skutočná.
  •     1864 – Kulifaj. Rozprávka...(nečitateľné).
  •     1866, 1914 – Nálezca pokladu. Skutočná udalosť. (pôvodne: Dukát.)
  •     1864 – Mroč. Rozprávka z bojov slovenských.
  •     1866 – Borzajovci. Obrázok z rodinného života. (pôvodne: Strýčok.)
  •     1866 – Jurát. Rozprávka novoveká od J. Záborského.
  •     1871 – Mrzutá. Obrázok z rodinného života. (pôvodne: Morga) 1871
  •     1866 – Buld. Rozprávka z historickým úzadiem. (pôvodne: Spoveď) (s "dolnozemskou" tematikou)
  •     1866 – Rozmluva filozofická o svete.

 

Dráma

  •     1864 – Arpádovci. Historická smutnohra v 4 dejstvách. (pôvodne: Rozsmiešky v rodine sv. Štefana. Uverejnená pod pseudonymom: Vojan Josifovič)
  •     1865 – Poslednie dni Veľkej Moravy. Historická smutnohra v 5 dejstvách.
  •     1865 – Bitka u Rosanoviec. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.
  •     1865 – Felicián Sáh. Historická smutnohra v 3 dejstvách.
  •     1865 – Karol Dračský. Historická smutnohra vo 4 dejstvách.
  •     1865 – Alžbeta Ludiekovna. Historická smutnohra vo 3 dejstvách.
  •     1866 – Huňadovci. Smutnohra vo 3 dejstvách.
  •     1866 – Dóža. Smutnohra vo 5 dejstvách.
  •     1866 – Utišenič. (Martinuzzi.) Smutnohra vo 5 dejstvách.
  •     1866 – Bátoryčka. Smutnohra vo 2 dejstvách.
  •     1866 – Jánošíkova večera. Činohra vo 4 dejstvách s úzadiem historickým.
  •     1864 – Odboj zadunajských Slovákov. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.
  •     1866 – Striga. Komická činohra, s úzadiem historickým vo 3 dejstvách.
  •     1866 – Holub. Smutnohra vo 2 dejstvách.
  •     1866 – Chorvátska Helena. Smutnohra vo 5 dejstvách.
  •     1866 – Ztroskotanie Srbska. Smutnohra vo 3 dejstvách.
  •     1866 – Ďorde Čierny. Smutnohra vo 6 dejstvách.
  •     1866 – Ubitie Dimitrija. Predohra v 6 dejstvách.
  •     1866 – Ocarenie Godunova. Predohra v 4 dejstvách.
  •     1866 – Lžedimitrij v Poľsku. Predohra v 6 dejstvách.
  •     1866 – Pád Godunových. Smutnohra v 5 dejstvách.
  •     1866 – Prvý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
  •     1866 – Druhý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
  •     1866 – Tretí Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
  •     1866 – Liapunovci. Smutnohra v 5 dejstvách.
  •     1866 – Poslední zločinci. Smutnohra v 6 dejstvách.
  •     1866 – Najdúch. Veselohra vo 5 dejstvách.
  •     1866 – Bohatý okradač. Fraška vo 2 dejstvách.
  •     1866 – Cudzoložník. Fraška vo 3 dejstvách.
  •     1866 – Pytač. Fraška vo jednom dejstviu.
  •     1866 – Korheľ a ožran. Fraška pre pospolitý ľud vo 5 dejstvách.
  •     1866 – Betlehem. Podomná hra dedinskej mládeže na vianoce, na základu výtvoru pospolitého slobodne predelaná s úmyslom, odstraniť obyčajné pri tom necudnosti, a jalovým žartom podstrčiť dačo rozumnejšieho a praktičnejšieho.
  •     1867 – 1869 – Pansláv. Fraška vo 3 dejstvách.
  •     Pomsta za pomstu. Veselá činohra vo 5 dejstvách. (Dej v podstate skutočný, v Moskve, na začiatku 17 stoletia.)

Zdroj: wikipedia.org

Späť