Josef Sudek sa narodil

17. marca 1896 sa v Kolíne narodil Josef Sudek, významný a slávny český fotograf pražských motívov, ateliérových aranžmá, zátiší, reportáží, krajiny a reklamy. Začal fotografovať vo svojich 17. rokoch. Svoje vrcholné diela vytvoril v zrelom veku - potom, čo rezignoval na vplyvy moderných prúdov.

V 30. rokoch odrážali jeho fotografie predovšetkým vonkajší svet a až od 40. rokov našiel obratom k sebe samému svoju nezameniteľnú tvorivú podobu, vďaka ktorej je známy aj v zahraničí.

Vtedy začali vznikať jeho preslávené pohľady z okna ateliéru a pozoruhodné zátišia, oboje spracované kontaktným otlačkom rôzne veľkých negatívov na pozitív. Sudkovu prácu neprerušila ani vojna ani povojnový vonkajší tlak, ktorý nútil umelcov riadiť sa doktrínou socialistického realizmu.

V tej dobe sa Sudek naopak vrátil k piktorializmu a v rade svojich prác predpovedal neskorší vývoj fotografie k postmodernej syntéze, aby sa tak stal stále živým zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie.

Spolu s Františkom Drtikolom a Jaromírom Funkem patrí k najvýznamnejším českým fotografom obdobia medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Je súčasne výnimočný avantgardný fotograf v Európe. Zomrel 15. septembra 1976 v Prahe.

Galerie Josefa Sudka v dome U Luny (Úvoz 24)

Dielo

Sudkovo dielo z doby pred druhou svetovou vojnou netvorí žiadny kompaktný celok. Začiatky patrili secesným ušľachtilým tlačiam, bromolejotlači a uhľotlači, ktoré menili fotografiu na grafiku. Vplyvom D. J. Růžičku sa po r. 1921 priklonil k nemanipulovanej fotografii so záujmom o mäkkú svetelnú kresbu.

Čitateľný je vplyv romantizmu, pokiaľ ide o zobrazovanie deja v krajine, Sudkovou špecialitou bola príroda vo vetre (Vietor, 1923-1924, Pred búrkou, 1924) a mraku (Dieťa a mrak, 1924-1929). V prechodnej dobe (1926-1929) objavoval nové motívy a využíval ostrého a neostrého vykreslenia námetov. Na konci dvadsiatych rokov sa priklonil k precíznemu popisu skutočnosti v neutrálnom svetle.

Tento spôsob tvorby dominuje od roku 1930 v celej Európe a jeho centrom bola nemecká nová vecnosť. V Sudkovom diele sa však rysujú súbory sústreďujúce sa na určité lokality, žánrové a námetové okruhy. Napríklad súbory Praha, krajina alebo stromy fotografuje stále.

V období druhej svetovej vojny sa jeho tvorba značne zmenila. Po strate komerčných zákaziek sa zameral na fotografovanie čisto umeleckých snímok. Od roku 1940 prestal negatívy zväčšovať a pracoval iba technikou kontaktných otlačkov. Používal veľkoformátové platňové kamery, neskôr sa vrátil k uhľotlači v obave o trvanlivosť bromostrieborných pozitívov.

„Filla chtěl fotografovat vždy obraz tak, aby se nezvětšoval. Neboť tím zvětšením se poruší nejjemnější polotóny . Na tomto jevu by šla vybudovat celá opticko-fysikální theorie. Obraz je na tyto věci citlivější než sochy, ale u soch je to také.“

– Josef Sudek

Sudkov ateliér na Újezde č.p. 30, Praha 1

V päťdesiatych rokoch poznal maliarske zátišia Josefa Navrátila (1798—1865), ktoré reprodukoval nielen pre tlač, ale tiež sám pre seba. Nechal sa nimi ovplyvniť pri zaznamenávaní kolínskej krajiny a po druhej svetovej vojne vytvoril cyklus Zátišia podľa Navrátila, 1954.

Na otázku časopisu Světozor v článku Je fotografie umění? odpovedal: „Nieje. Je to pekné remeslo, potrebujúce určitý vkus. Umenie to byť nemôže, pretože je odkázané na veci, ktoré existujú už pred ním a mimo neho, na svete okolo nás.“

Po roku 1974 sa Sudkova tvorba uzatvára, fotograf bilancoval svoje životné dielo a zo starších negatívov urobil nové kontakty. Roku 1976 fotograf usporiadal v Prahe, Brne a v nemeckom Aachen tri súborné výstavy ku svojim osemdesiatinám.

Josef Sudek zomrel na rakovinu 15. septembra toho istého roku.

Nekrológ napísal budúci laureát Nobelovej ceny za literatúru Jaroslav Seifert.

Po Sudkovej smrti darovala Božena Sudková Sudkove fotografické dielo Umeleckopriemyslovému múzeu v Prahe a zbierku výtvarného umenia Národnej galérii v Prahe, ďalšie dary získali Moravská galéria v Brne, inštitúcie v Roudnici nad Labem, Kolíne, Ústav dejín a umenia ČR a Bibliothèque Nationale v Paríži.

Už počas svojho života bol Sudek považovaný za významného svetového fotografa.

V jeho bohatom diele sa objavili portréty, zátišia, krajiny a architektúra. Jeho práce sú vo svete uznávané pre svoju poetickosť, romantiku a priezračnú čistotu.

Rozsiahla tvorba zahŕňa rad magicko—nostalgických cyklov.

Jeho práce sú cenené aj na svetových aukciách. Sudkova pozostalosť, o ktorú sa stará Anna Fárová, má 70000 položiek, z toho je 21660 pozitívov, 54 519 negatívov a 618 výtvarných diel (obrazy, kresby, sochy, grafiky). Dielom Josefa Sudka sa inšpirovalo mnoho fotografov, napríklad Jan Reich, ktorý po Sudkovi dokonca zdedil jeho kameru, Josef Koudelka sa nechal inšpirovať jeho konceptuálnymi panoramatickými snímkami, Jan Svoboda, Pavel Hudec Ahasver a František Provazník (fotograf) pokračujú v Sudkových zátišiach. V roku 1996 vznikla Nadácia Josefa Sudka.

Jej zakladajúcimi členmi boli Sonja Bullaty, Eva Fuková, Jindřich Brok, Miroslav Hucek, Angelo Lomeo, Miloň Novotný, Pravoslav Rada a Jindřich Štreit.

https://people.fas.harvard.edu/~sawyer/Sudek.htm

https://www.andrewsmithgallery.com/exhibitions/josefsudek/

https://www.atelierjosefasudka.cz/cz/o-nas/sbirka/josef--sudek.html