Joseph Rudyard Kipling zomrel

18. januára 1936 v Londýne zomrel Joseph Rudyard Kipling, britský spisovateľ, novinár a básnik, prvý britský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1907). Narodil sa 30. decembra 1865 v Bombaji.

Narodil sa v Bombaji ako syn maliara pracujúceho pre britskú koloniálnu správu. Jeho otec vyučoval na umeleckej škole, neskôr pôsobil ako správca múzea v Pandžábe. Detstvo prežil v Indii, a už od malička bol oboznámený s hindustánskym jazykom prostredníctvom domorodých sluhov, ktorí ho obklopovali. Ako šesťročného ho poslali so sestrou Beatrice k príbuzným do Anglicka za výchovou a vzdelaním. Vojenskú kariéru mu prekazila jeho krátkozrakosť a štúdium na univerzite vyžadovalo príliš vysoké finančné zabezpečenie, takže sa Kipling v roku 1881 vrátil k rodičom do Indie.Začal pracovať ako redaktor novín v Lahore a zároveň publikovať svoje prvé básne.

V 80. rokoch 20. storočia sa definitívne presadil ako básnik, neskôr i ako prozaik, a podnikol cesty do Číny, Japonska a Spojených štátov. Po sobáši s Američankou Caroline Balestierovou (v roku 1892) žil štyri roky vo Vermonte, USA. Do tohto obdobia spadá aj začiatok jeho tvorby pre mládež – slávnej „Knihy džunglí“. Často sa cítil osamelý a ani manželka ho nedokázala zbaviť tohto samotárstva.

V Londýne, kam sa presťahoval, vydal svoje ďalšie romány a stále písal i poéziu. Vo vlasti bol oceňovaný hlavne ako básnik ospevujúci mužnosť a vlastenectvo, jeho príbehy pre mládež neboli tak vyzdvihované. Prelom storočia potom znamenal vrchol jeho literárnych úspechov, ktoré vyvrcholili udelením Nobelovej ceny v roku 1907.

Napriek tomu, že písal až do začiatku 30. rokov 20. storočia, nedosiahol už predošlé úspechy. Navyše ťažko niesol smrť svojho syna Johna na bojisku 1. svetovej vojny. Po spisovateľovej smrti (zomrel na mozgovú mŕtvicu) vyšla v roku 1937 jeho autobiografia „Something of Myself“ (Niečo o mne).
Kipling ukazuje britské impérium ešte v plnej sile a veľkosti, ako presvedčený vlastenec a humanista zobrazuje Britov vo vzťahu k Indom ako veľkých bielych bratov s povinnosťou viesť ich a učiť – tzv. „Bremeno bieleho muža“. Neskôr bol preto často označovaný za imperialistu a ohnivého zástancu kolonializmu, ale nikto mu nemohol uprieť talent veľkého rozprávača. Preslávená je najmä jeho báseň „If“ (Keď).

Básnicke zbierky:

•         1886 Oddielove popevky – (Departmental Ditties)
•         1892 Balady z kasární – (Barrack Room Ballads), naviazal ako na ľudové balady, tak na nábožné piesne; svoje básne zámerne skladal pre hromadné publikum
•         1896 Sedem morí – (The Seven Seas)
•     Próza:
•         1888 Prosté poviedky z hôr - (Plain Tales From the Hills) – jeho prvotina, súbor 40 poviedok z Indie
•         1888 Traja vojaci – (Soldiers Three)
•         1888 Čierne na bielom – (In Black and White)
•         1890 Svetlo, ktoré zhaslo – (The Light that Failed)
•         1892 Naulahka – (The Naulahka)
•         1894 Kniha džunglí - (The Jungle Book, 1895 The Second Jungle Book)
•         1896 Odvážni kapitáni - (Captains Courageous)
•         1899 Od mora k moru - (From Sea to Sea), cestopis
•         1899 Stopka a spol. - (Stalky & Co) – detský román zo školského prostredia
•         1901 Kim - špionážny román
•         1902 Bájky i nebájky - (Just So Stories for Little Children) – zbierka príbehov pre najmenšie deti
•         1906 Škriatkove kúzla - (Puck of Pook´s Hill), rozprávka pre deti
•         1910 Nové škriatkove kúzla - (Rewards and Fairies)
•         1917 Rozličné bytosti – (A Diversity of Creatures)
•         1919 Hroby padlých – (The Graves of the Fallen)
•         1920 Listy z ciest – (Letters of Travel)
•         1926 Poviedky slobodomurárskej lóže
•         1926 Dlžoby a úvery – (Debits and Credits)
•         1930 Tvoj sluha pes - (Thy Servant Dog) - prozaická zbierka

Zdroj: wikipedia.org