Jozef Cíger-Hronský zomrel

13.07.2013 06:55

13. júla 1960 v Lujáne v Argentíne zomrel Jozef Cíger-Hronský, pred zmenou priezviska Jozef Cíger, slovenský spisovateľ, učiteľ, maliar, redaktor, nakladateľ, publicista, autor literatúry pre mládež, neskôr tajomník a správca Matice slovenskej. Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene.

Narodil sa v stredoslovenskej rodine tesárovi Petrovi Pavlovi Cígerovi a Jozefíne Cígerovej, rodenej Markovej. Pochádzal zo siedmich detí, boli štyria bratia a tri sestry. Za manželku si vzal Annu Valériu, rodenú Ružinákovú, s ktorou mal syna Juraja. V rokoch 1902-1907 navštevoval ľudovú školu vo Zvolene, neskôr pokračoval v rokoch 1907 – 1910 na meštianskej škole v Krupine, a napokon v rokoch 1910 – 1914 dokončil svoje vzdelanie na maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach.

 

Emigrácia

V roku 1945 sa vydáva najprv do Rakúska, kde žil v americkej zóne. Neskôr sa rozhodne odísť do Talianska, kde v Ríme ostáva až do februára 1948. Po zatknutí talianskou políciou sa mu podarí utiecť a odchádza do Argentíny, kde sa usadí v meste Luján. Spočiatku sa mu tu žije veľmi ťažko, na živobytie si zarába ako kreslič pre textilnú továreň. Naďalej však publikuje, najmä v časopisoch. V roku 1956 sa stáva predsedom Slovenskej národnej rady v zahraničí a je menovaný čestným predsedom Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí. V roku 1959 zakladá Zahraničnú Maticu slovenskú.

Po páde komunizmu bola jeho osobnosť plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne. Symbolicky ho pochovali spolu s Krčmérym, lebo milovali tú istú ženu. Dokonca sa aj podobal na Hattalu....

 

Začínal písaním noviel a krátkych próz, ktoré neskôr vyšli v zbierkach U nás, Domov, Medové srdce alebo Podpolianske rozprávky. Vo svojich dielach často opisuje obyčajných slovenských ľudí, často sa vracia i k spomienkam na detstvo, takže niektoré jeho diela sú silne autobiografické. Do svojich diel pre deti zas vkladá dobrodružstvá a učenie o kresťanskej láske. Často sa sústreďoval na historickú látku, no väčšinou skĺzol do oblasti legiend, hoci v jeho príbehoch vystupujú reálne postavy z histórie. Taktiež upravoval slovenské ľudové rozprávky, no vytváral aj svoje vlastné, ktoré úplne odbočujú od klasickej schémy ľudových rozprávok, ale skôr dávajú vyniknúť fantázii, humoru, ktoré vytvárajú pre deti svoj vlastný príťažlivý svet. Niektoré jeho diela vyšli v angličtine, maďarčine, češtine, poľštine alebo ruštine.

 

Próza

1923 – U nás, debutová zbierka poviedok

1925 – Domov, zbierka poviedok

1927 – Žltý dom v Klokoči, príbeh chorobnej lásky k peniazom a jej deštruktívnej sile (románový debut)

1929 – Medové srdce, zbierka poviedok

1930 – Proroctvo doktora Stankovského, román o vzťahu umenia, lásky a života

1932 – Chlieb, kolektivistický román so zložitým dejom, pásmo udalostí a scén zo života

1932 – Podpolianske rozprávky, zbierka krátkych próz o realistických obrázkoch zo života podpolianskeho ľudu

1933 – Jozef Mak, román o individualizme a fatalizme

1933 – Tomčíkovci, zbierka próz, inšpirovaných často spomienkami na zážitky v detstve a mladosti

1934 – Sedem sŕdc, zbierka noviel, v ktorej sa stretáva sedem príbehov na tému lásky. Ústredným motívom sú charaktery žien. Hrdinky sú vystavené utrpeniu a majú predurčený osud. Ich vykreslenie nie je psychologickým realizmom. Ich motivácie zostávajú skryté.

1938 – Jarný vietor a iné rozprávky

1939 – Na krížnych cestách, román zachytávajúci intímne vzťahy troch generácií (vychádzalo na pokračovanie v Slovenských pohľadoch)

1940 – Cesta slovenskou Amerikou, cestopisná črta

1940 – Pisár Gráč, román o hľadaní identity človeka zasiahnutého zážitkami z 1. svetovej vojny

1944 – Na Bukvovom dvore, román

1944 – Šmákova mucha, posledná zbierka noviel

1947 – Predavač talizmanov Liberius Gaius od Porta Colina, náboženský ladená novela

1948 – Andreas Búr Majster, román o vydedenosti a hľadaní cesty k ľuďom, o zmysle ľudskej práce

1960 – Svet na Trasovisku, román zobrazujúci udalostí a ľudí v čase SNP, ktorý bol dlhé desaťročia zakázaný v Česko-Slovensku (až do 90. rokov)

1997 – Pohár z brúseného skla, zbierka próz

 

Pre deti a mládež

  • 1924 – Najmladší Závodský
  • 1925 – Kremnické povesti
  • 1926 – Janko Hrášok
  • 1928 – Pod kozúbkom
  • 1930 – Smelý Zajko – príbehy na základe kresleného seriálu J. Vodrážku
  • 1931 – Smelý Zajko v Afrike – pokračovanie Smelého zajka
  • 1931 – Zakopaný meč – ľudové povesti
  • 1932 – Budkáčik a Dubkáčik
  • 1932 – Sokoliar Tomáš – vnímanie feudalizmu pohľadom sokoliarov
  • 1932 – Brondove rozprávky
  • 1932 – Zábavky strýca Kurkovského
  • 1933 – Zlatý dážď
  • 1934 – Zlaté hodinky
  • 1935 – Strýcovo vrtielko
  • 1936 – Tri rozprávky
  • 1937 – Zlatovlasá sestra
  • 1939 – Budatínski Frgáčovci – ľudové povesti
  • 1940 – Tri múdre kozliatka
  • 1941 – Traja bratia
  • 1940 – Do školy – poviedka

 

 

Zdroj: wikipedia.org