Jozef Mistrík sa narodil

02.02.1921 sa v  Španej Doline (okres Banská Bystrica) narodil prof. PhDr. Jozef Mistrík DrSc., jazykovedec, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, súdny grafológ.

J. Mistrík pracoval vyše 20 rokov ako stenograf - najskôr ako pedagóg, potom ako výskumný pracovník a aj riaditeľ Stenografického ústavu v Bratislave. V tom čase bol veľmi aktívny hlavne v oblasti výskumu. Publikoval desiatky príručiek, slovníkov a učebníc zo stenografie a strojopisu. Organizoval odborné školenia pre stenografov z teórie a praxe. V tomto období spolu s poprednými stenografmi (komornými stenografmi) vypracoval vyšší, takzvaný druhý stupeň krátenia, ktorým sa zvýšila efektívnosť stenografov o desiatky percent. V tom istom období, spolu s pracovníkmi Slepeckého ústavu v Levoči, s Jozefom Vráblom, vypracoval systém slovenského skratkopisu pre nevidiacich. Pomocou tohoto systému sa píše a číta Braillovo písmo o 30 percent rýchlejšie ako predtým. Spolu s J. Vráblom vydal roku 1954 systém skratkopisu a aj príslušnú učebnicu pre nevidiacich.

Jazykoveda:

Ako vedecký pracovník SAV v prvých rokoch sa venoval morfológii, konkrétne výskumu nového slovného druhu - časticiam, potom syntaxi - konkrétne slovosledu a vetosledu v slovenčine a nakoniec komunikácii a rétorike, konkrétne konfrontačnému výskumu verbálnych a neverbálnych prostriedkov. Najpozoruhodnejšie výsledky, ktorými upozornil na seba a na slovenskú jazykovedu, dosiahol v oblasti štylistiky, založenej na exaktných a štrukturálnych princípoch.

Z oblasti jazykovedy publikoval doma i v cudzine do 100 knižných publikácií vo viacerých jazykoch a viac ako 200 vedeckých štúdií a odborných článkov - tiež doma i v cudzine.

Medzi najvýznamnejšie jeho knižné práce patria: séria monografických systematických prác v rokoch 1961 - dodnes, od praktickej štylistiky až po vedeckú systematickú Štylistiku - spolu v 8 vydaniach. 1. vydanie malo 200 strán, 8. vydanie 600 strán. V rámci vydávania tohoto seriálu autor systematicky budoval koncepciu široko orientovanej slovenskej štylistiky.

Popri tomto seriáli systematických prác sa teoreticky a prakticky orientoval na štylistické diela so širším kontextovým záberom. Ide hlavne o tieto knižné publikácie: Slovosled a vetosled v slovenčine (1966), Kompozícia jazykového prejavu (1988), Frekvencia slov v slovenčine (1969), Exakte Typologie von Texten (Mníchov 1973), Žánre vecnej literatúry (1975), Štruktúra textu (1975), Retrográdny slovník slovenčiny (1976), Rétorika (1978, 1981, 1987), Dramatický text (1979), Rýchle čítanie (1980), Basic Slovak (8 vydaní), Grammar of Contemporary Slovak (1983, 1988), Moderná slovenčina (1984, 1988), Jazyk a reč (1984), Frekvencia tvarov a konštrukcií v slovenčine (1985), Variácie reči (1988), Vektory komunikácie (1990, 1999), Morfológia slovenského jazyka, spoluautor (1966), Encyklopédia jazykovedy, zostavovateľ (1993), Slovackij jazyk (Moskva 1981), seriál učebníc pre ľudové kurzy ruštiny.

Reč hluchonemých:

Od roku 1985 sa J. Mistrík zaoberal aj otázkami jazyka hluchonemých (v rokoch 1991-1999 bol aj vedúcim katedry hluchonemých na PdFUK); z tohto obdobia napísal ako spoluautor aj Frekvenčný slovník posunkovej reči (1986).

Medzinárodné aktivity:

Aktívna účasť s prednáškou alebo s referátom v USA, v Oxforde 2, v Nemecku 3, v Taliansku, v Maďarsku, v Moskve, vo Viedni, v Egypte, v Bulharsku, v býv. Juhoslávii, v Prahe. Na všetkých podujatiach vystupoval ako pozvaný profesor - aktívne.

Organizačné aktivity:

Najvýznamnejšie výsledky dosiahol J. Mistrík v organizovaní a zveľaďovaní letnej školy Studia Academica Slovaca, ktorú viedol od roku 1972 do roku 1991. Začínal s 20 frekventantmi a ich počet rozšíril na 180. Veľkou jeho zásluhou bolo, že doterajšiu jazykovednú a literárnovednú tematiku rozšíril na širokú oblasť krajinovednej tematiky. V období budovania tejto školy založil pre jej frekventantov zborník Studia Academica Slovaca, ktorý vychádza od jeho založenia až doteraz.

V rokoch 1981-1990 bol predsedom Slovenskej jazykovednej spoločnosti, kedy založil zborník Zápisník slovenského jazykovedca (vychádza doteraz). S kolektívom jazykovedcov vydal prvú Encyklopédiu jazykovedy (513 strán). Okrem toho bol J. Mistrík v tomto období vedúcim Katedry slovenského jazyka FFUK, potom Katedry hluchonemých PdFUK, viedol Komenského trienale, bol členom Vedeckého kolégia ČSAV v Prahe, dlhé roky vedúcim porotcom na Hviezdoslavovom Kubíne a na Vansovej Lomničke.

V Španej Doline otvorili pamätnú izbu profesora Mistríka

https://www.bystricoviny.sk/spravy/v-spanej-doline-otvorili-pamatnu-izbu-profesora-mistrika

Zdroj: osobnosti.sk