Jozef Škultéty sa narodil

25. novembra 1853 sa v Potoku narodil Jozef Škultéty, slovenský literárny kritik, historik, jazykovedec, publicista a prekladateľ. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Zomrel 19. januára 1948 v Martine.

Študoval na slovenskom gymnáziu v Revúcej, po jeho ukončení zložil učiteľské skúšky v Kláštore pod Znievom a stal sa učiteľom na ľudovej škole vo Vrútkach. V štúdiách pokračoval v Budapešti a stal sa budapeštianskym dopisovateľom Národných novín. Potom pracoval na školskom inšpektoráte v Rimavskej Sobote, kde pomáhal pri zostavovaní školských učebníc.

V roku 1879 odišiel do Martina a stal sa úradníkom novozaloženej českej banky Slávia. Spočiatku spoločne s Vajanským, neskôr sám redigoval obnovené Slovenské pohľady (v rokoch 1881 – 1919). Neskôr bol aj ich vydavateľom. Súčasne bol aj redaktorom Národných novín. Redigoval Slovenskú knižnicu, časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Letopis Matice slovenskej a Zborník Matice slovenskej. Za priestupky a politické postoje bol šesťkrát odsúdený. V rokoch 1938-1948 bol aj predsedom Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Písal o významných osobnostiach slovenskej literatúry, pre maďarskú verejnosť vydal stručné Dejiny slovenskej literatúry. Literatúru pokladal za hlavný prejav národného života (Stodvadsaťpäť rokov zo slovenského života, O Slovákoch). Prekladal z ruskej literatúry.

Hoci Škultéty nikdy nenapísal vlastné dejiny slovenskej literatúry (ak odhliadneme od náčrtu písaného pre maďarské obecenstvo[2]), mal vlastnú koncepciu týchto dejín, ktoré sa v mnohom líšili od Vlčkových[3], na ktorých spolupracoval. V najucelenejšej podobe ich vyjadril v 1. ročníku Slovenských pohľadov[4]. V Škultétyho ponímaní sa slovenské literárne dejiny začínajú bernolákovcami - jazykovedným dielom Bernoláka a básnickým dielom Hollého. Na nich nadviazal Štúr. Škultéty neprikladal veľký význam česky písanej literatúre v Uhorsku, táto podľa neho neprispela podstatne k slovenským literárnym dejinám.

Zdroj: wikipedia.org