Juraj Jánošík sa narodil
25. januára 1688 sa v Terchovej narodil Juraj Jánošík alebo Juro Jánošík, slovenský zbojník a národná legenda. V originálnej spisbe Janka Kráľa sa objavuje ako Janošjak, taktiež v súdnom rozsudku má priezvisko "Jánošák". 17. marca 1713 bol v Liptovskom Mikuláši obesený.
Podľa slovenských ľudových legiend Juro Jánošík so svojou družinou žil v lesoch medzi Žilinou a Liptovským Mikulášom a prepadával tam pocestných. Podľa poľských podhalianskych legiend raboval aj v Poľsku. Z nakradnutého vraj vydeľoval časť pre chudobných. Bol slovenským Robinom Hoodom, preslávil sa aj mimo Slovenska. Je známy v Česku, Poliaci ho vnímajú ako svojho legendárneho tatranského hrdinu.
Vyrástol v Terchovej na samote "u Jánošov" v rodine, ktorej meno sa opakovane vyskytovalo na zoznamoch poddaných porušujúcich vtedajšie zákony.[2] Pokrstený bol v kostole Najsv. Trojice vo Varíne. Juraj Jánošík mal štyroch súrodencov. Troch mladších bratov Jána, Martina, Adama a staršiu sestru Barboru[3]. Juraj Jánošík vstúpil do povstaleckého vojska Františka II. Rákociho na výzvu plukovníka Viliama Winklera koncom roku 1707 a pravdepodobne slúžil v pešom pluku.[4] Po porážke v bitke pri Trenčíne slúžil v cisárskej armáde na Bytčianskom zámku. Zoznámil sa tam s väzneným vodcom zbojníckej družiny Tomášom Uhorčíkom, ktorému na jeseň roku 1710 zrejme pomohol ujsť a po ktorom roku 1711 prevzal vedenie. Prvýkrát ho aj s Uhorčíkom chytili v Klenovci na jeseň 1712. Uhorčík totiž po asi 9 rokoch prestal zbíjať a oženil sa tam. Jánošík uňho bezpochyby trávil zimu. Zadržiavali ich v Hrachove, no po podplatení úradníkov ich prepustili. Oboch ich u Uhorčíka znova chytili začiatkom roku 1713. Tentokrát to boli liptovskí žandári. Velil im Juraj Slávik, ktorý taktiež ako aj domanížsky farár Juraj Vertík pochádzal zo Zliechova. Hlavný veliteľ bol zeman Andreánsky. Liptovská stolica a jej sédria mala eminentný záujem Jánošíka chytiť, pretože ozbíjal grófku von Schardonovú medzi Východnou a Važcom, a za tento čin musela stolica z vlastných prostriedkov platiť grófke odškodné. Podobne aj za oravského zemana Ladislava Zmeškala, obchodníka so súknom, ktorého okradli v Svätojánskej doline a tiež ho prenasledovali aj za prepad kaštieľa Ladislava Okoličániho v Okoličnom. Preto sédria najala detektíva E. Kubínyiho, aby po zbojníkoch pátral. Dňa 16.3.1713 bol Jánošík obvinený z viacerých lúpeží a aj z vraždy kňaza Juraja Vertíka z farnosti Domaniže, ktorá sa stala 4. septembra 1712 v Suchej doline pri Fačkove. K tej sa však ani po mučení nepriznal. Súdu nad Jánošíkom predsedal podžupan a zástupca Liptovskej stolice Ladislav Okoličáni a zúčastnil sa na ňom aj zástupca Trenčianskej stolice. V prípade vraždy pri Fačkove Jánošík vypovedal, že na domanižského občana strieľali Turjak a Plavčík z Dunajova, ktorí už nežili. Jánošíkov obhajca Baltazár Palugyai odmietol prednesenú obžalobu, najmä obvinenie z vraždy. Obhajca uviedol, že Jánošík od povstalcov prešiel k cisárskemu vojsku a tiež že ako najmladší člen skupiny nemohol zodpovedať za činy starších spoločníkov, ktorí ho nie vždy poslúchali. Uviedol, že nie je známy ani jeden prípad, kedy by Jánošík niekoho poranil. Dňa 17. marca 1713 podrobili Jánošíka najskôr ľahšiemu, potom ťažšiemu mučeniu. Súd to zdôvodnil tým, že nič nepriznal a na veľa otázok neodpovedal. Po útrpnom mučení súd vyniesol najťažší rozsudok smrti a ešte v ten deň bol Jánošík popravený obesením na hák. Uhorčík pri procese, ktorý začal 19. apríla 1713 urobil obšírnejšie priznanie a prezradil aj Jánošíkovu skrýšu v Čičmanoch so súknom pre 300 paholkov a mericu peňazí a zbrane schované v Terchovej. Tieto skutočnosti nasvedčujú, že Jánošík počítal s možnosťou opätovného vypuknutia povstania a sám pripravoval výstroj pre väčší vojenský oddiel. Možno to bol pravý účel zbojstva, čo by dosvedčovala aj skutočnosť, že bol v kontakte s plukovníkom Winklerom, u ktorého ako povstalec slúžil. [4]
Jánošíkovské témy v literatúre
- 1785 anon.: "Znamenitá kázeň gednoho Kazatele za dnu hlavnjho zbognjka Jánošjka." Staré noviny liternjho uměnj, máj 1785.
- 1809 Bohuslav Tablic "Jánossjk Liptowský Laupežnjk." Slowensstj Werssowcy. Collecta revirescunt. Swazek druhý.
- 1814 Pavol Jozef Šafárik "Slawenj Slowanských pacholků," a "Poslednj noc." Tatranská Můza s ljrau Slowanskau.
- 1829 zeman Ján Čaplovič "Räuber." Gemälde von Ungern.
- 1832 zeman Gašpar Fejérpataky-Belopotocký "O zbogstwj Gura Jánossjka, gináče Jánossjaka řečeného, rodilého z Ťarchoweg zbognjků a laupežnjků hlawnjka (hadnáďa)." Nowý y Starý Wlastenský Kalendář na rok Páně 1832.
- 1845 zeman Štefan Marko Daxner "Poklad Jánošíkou." Orol Tatránski.
- 1846 Ján Botto "Pjeseň Jánošíkova." Holubica, Zábavník Levočskích Slovákou.
- 1846 Samo Chalupka "Jánošíkova náumka." Orol Tatránski.
- 1862 Ján Botto "Smrť Jánošíka. Romanca." Lipa. — Neskôr proti Bottovej vôli premenované na "Smrť Jánošíkova."
- 1867 zeman Jonáš Záborský Jánošíkova večera. Činohra v štyroch dejstvách s úzadím historickým. Príloha k časopisu Sokol.
- 1868 Samo Chalupka "Likavský väzeň." Spevy Sama Chalupku.
- 1871 Gustáv Lojko Tisovský "Jánošíkov stôl," a "Jánošíkova podkova." Vybrané básne a rozprávky.
- 1875 Ján Čajak "Jánošíkova náhrada. Prostonárodné podanie." Básne.
- 1875 "Jánosík és társai." Nyitramegyei Szemle.
- 1880 Miško Skačanský Jánošík, smutnohra v piatich jednaniach.
- 1884 August Wrześniowski "Hystorya o Janosiku." Pamięci Towarzystwa Tatrzańskiego.
- 1884 Alois Jirásek "O Jánošíkovi." Staré pověsti české.
- 1889 Pavel Beblavý "Jánošík, povesť o hrdinovi a dobrodincovi ľudu zo XVII. storočia." Slovenské pohľady. — Seriál neskôr vydaný ako román.
- 1893 Dobrý Slovák Jánošík, Junák svobody; Povesť zašlých časov. — Vydané v USA.
- 1894 zeman Jonáš Záborský "Smrť Jánošíkova, Pospolitá povesť." Slovenské pohľady. — Posmrtné vydanie.
- 1894 Gustáv Maršall-Petrovský Jánošík, kapitán horských chlapcov. Jeho búrlivý život a desná smrť. Román. — Vydané v USA; neskôr aj v rámci súborného diela GMP z r. 1966 (Obzor Petrovec - Tatran Bratislava).
- 1900 K. S. Čebratský Janošík: Prvá rozprávka o Janošíkovi a ešte iné rozprávky.
- 1900 George J. Krajsa Janosik. — Vydané v USA.
- 1905 Kazimierz Przerwa Tetmajer "Legenda o Janosikowej śmierci." Poezje.
- 1907 Karel V. Prokop Jánošík: drama o pěti dějstvích.
- 1907 Karol Dubravý Jánošík: Život a smrť vodcu zbojníkov horňouhorských.
- 1910 Jiří Mahen Jánošík.
- 1920 Františka Svobodová-Goldmanová Jánošík – historické dráma v 5 dejstvách.
- 1929 Adam Žiar Janošíkova láska, slovenská povesť v 5 obrazoch.
- 1930 Arnošt Caha Jánošík, kapitán dobrých horních chlapců (dějepisná povídka z počátku XVIII. století).
- 1932 Ferko Urbánek Jánošíkov poklad, Zdramatizovaná báj slovenského ľudu vo 4. dejstvách.
- 1933 Ján Hrušovský "Jánošík." Slovenská politika. — Seriál neskôr vydaný ako román.
- 1937 Stanisław Ryszard Dobrowolski Janosik z Tarchowej.
- 1941 Ján Poničan Jánošík: hrdinská hra v 4 dejstvách a 10 obrazoch.
- 1943 Mária Rázusová-Martáková Jánošík: veršovaná dráma v piatich dejstvách.
- 1947 Stanisław Nedza-Kubiniec Janosik: poemat o zbójniku, który chciał porównać świat.
- 1955 Mária Rázusová-Martáková Rozprávky o Jánošíkovi.
- 1955 Anton Lysonek Jánošíkova odplata: hra v troch dejstvách so spevmi a tancami.
- 1958 Jalu Kurek Janosik...
- 1958 Miloš Malý Jánošík a jeho horní chlapci.
- 1964 Käthe Altwallstädt "Janosik und die Studenten." Die blaue Rose: Märchen aus Polen.
- 1964 Vlastimil Milota Ja musím byť zbojník. — Historický román o Jánošíkovi.
- 1970 Stanislav Štepka Jááánošííík. — Rekordný počet 501 repríz slovenskej hry (pred obnovenou premiérou 2000).
- 1972 Tadeusz Kwiatkowski Janosik. — Kreslené rozprávanie/comics.
- 1972 Štefan Gráf Jur Jánošiak. — Paralelné slovenské vydanie v Srbsku a na Slovensku.
- 1973 Ján Poničan Jánošíkovci: sociálna balada.
- 1974 Karel Steigerwald Juro Jánošík: hra ve 2 dějstvích a 6 obrazech.
- 1976 Viera Gašparíková a Teresa Komorowska Zbójnicki dar. Polskie i słowackie opowiadania tatrzańskie.
- 1977 Paweł Łysek Jano i jego zbójniccy kamraci. — Vydané v Anglicku.
- 1978 Milan Ferko Jánošík. — Trojzväzkový román.
- 1979 Viera Gašparíková a Teresa Komorowska Povesti o zbojníkoch zo slovenských a poľských Tatier.
- 1979 Ľubomír Feldek Jánošík podľa Vivaldiho.
- 1980 Margita Figuli Balada o Jurovi Jánošíkovi.
- 1980 Anton Habovštiak Jánošíkova studnička.
- 1981 Václav Cibula, text, a Zdenek Mlčoch, ilustrácie, Jánošík.
- 1980 Ladislav Ťažký Jánošíkova slza.
- 1984 Andrzej Kijowski O dobrym naczelniku i nezłomnym rycerzu.
- 1985 John H. Hausner "Jánošík, We Remember!" And Other Poems. — Vydané v USA.
- 1985 Jan Dvořák, Krystyna Milobodska a Jozef Mokoš Jánošík: Tri bábkové etudy.
- 1986 Božena Plocháňová Jánošíček.
- 1993 Mojmír Groll Jánošík podľa Uhorčíka.
- 1993 Василь Iванович Сави Яносик, польська народна казка. — Vydané po poľsky pod ukrajinským titulom na Ukrajine; obrázková knižka.
- 1994 Anton Marec Jánošík, Jánošík... (33 povestí o slávnom zbojníckom kapitánovi).
- 2004 Zuzana Krížková a Magdaléna Horváthová – Juraj Jánošík. Rozprávanie o zbojníckom kapitánovi.
Jánošík vo filme
- 1921 Jánošík – prvý slovenský dlhometrážny film, americké financovanie; réžia: Jaroslav Jerry Siakeľ, Jánošík: Theodor Pištěk
- 1935 Jánošík – slovenský a český film; réžia: Martin Frič, Jánošík: Paľo Bielik
- 1954 Janosik – prvý poľský animovaný film; réžia: Włodzimierz Haupe a Halina Bielińska
- 1963 Jánošík I-II – dvojdielny slovenský film; réžia: Paľo Bielik, Jánošík: František Kuchta
- 1974 Janosik – poľský film; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko
- 1974 Janosik – poľský 13-dielny TV seriál; réžia: Jerzy Passendorfer, Jánošík: Marek Perepeczko
- 1976 Zbojník Jurko – slovenský animovaný film; réžia: Viktor Kubal
- 1991 Zbojník Jurošík – slovenský 28-dielny animovaný TV seriál; réžia: Jaroslav Baran
- 2009 Jánošík - pravdivá história – slovensko-poľsko-český film; réžia: Agnieszka Holland a Kasia Adamik, Jánošík: Václav Jiráček
Jánošík v hudbe
- 1934 Jánošík, opera Aloisa Hábu na vlastné libreto
- 1953 Juro Jánošík, opera Jána Cikkera na libreto Štefana Hozu
- 1969 Na skle maľované (Na szkle malowane), muzikál K. Gaertnerovej (hudba) a E. Brylla (libreto)
- 1953 Jánošík, balet Václava Kašlíka na vlastné libreto
Zdroj: wikipedia.org