Boli to kamaldulskí mnísi z Červeného kláštora pri Spišskej Starej Vsi (ich rehoľu zrušil v celej krajine Jozef II. v roku 1782, sídlili aj v Nitre), ktorí v polovici 18. storočia preložili do slovenčiny celú Bibliu a niekoľko textov náboženskej literatúry, vytvorili latinsko-slovenský slovník a napísali stručnú slovenskú gramatiku. To všetko však zostalo v rukopise a vo svojej dobe neuzrelo svetlo sveta.
Kamaldulskí mnísi písali (podobne ako Bernolák) západnou slovenčinou
Kamaldulskí mnísi prišli do Červeného kláštora v roku 1710. V roku 1745 bolo v kláštore založené tzv. profesórium, čo je vlastne teologická škola (v roku 1769 ju presťahovali do kamaldulského kláštora Majk pri Komárome). Podobne ako bernolákovci aj kamaldulskí mnísi používali variant západnej slovenčiny („A kdiž vyšel Ježiš z kostela, odešel. I pristúpili učedlnyci jeho, aby mu ukázali staveňa kostelné."). Išlo o jazyk, ktorý sa pestoval najmä v kultúrnom centre slovenských katolíkov, v Trnave, s knižnými bohemizmami.
Zostavili slovník aj gramatické pravidlá
O gramatické a pravopisné ustálenie slovenčiny sa kamaldulskí mnísi pokúsili v krátkej gramatike napísanej v úvode k Latinsko-slovenskému slovníku z roku 1763, ktorý sa zachoval v rukopise. Známy je aj názov Hadbavného slovník podľa opáta kláštora Romualda Hadbavného.
Celá Biblia v slovenčine v roku 1760, len v rukopise
Predpokladá sa, že prepisovanie celej Biblie (Svaté biblia slovénské ...) dokončili kamaldulskí mnísi v roku 1760. Jediný exemplár čistopisu sa zachoval na fare v Cíferi, dnes je uložený na arcibiskupskom úrade v Trnave. Hoci text pôvodne nevyšiel tlačou, je dôležitý najmä ako svedectvo vysokej úrovne slovenčiny v danej dobe, pretože sa vyrovnala s takým náročným textom, ako je práve Biblia.