Keď Jozef Miloslav Hurban nebol ešte členom Štúrovho krúžku.

Jozef Miloslav Hurban bol už šiesty rok v Bratislave a ešte nebol členom Štúrovho krúžku. Raz ho Štúr postretol podvečer na ulici a opýtal sa ho:

„Akože, cvičíte sa v slovenskej reči? Vy máte dobré schopnosti.“

Hurban zarazený mlčal. Štúr mu pomohol, opýtajúc sa ho:

„Veď ste vy Slovan, či nie? A priateľ Juraja Záhorského ?“

„Áno, ja som Slovák a Jurko je môj priateľ,“ odpovedal akosi nesmelo Hurban.

„Máte hodného priateľa v Jurkovi Záhorskom. Vy hádam aj pracujete s ním? Len sa ho pridŕžajte a navštívte i mňa. Dobrú noc!“

Tento krátky rozhovor stačil, aby Ľudovít Štúr úplne získal Hurbana pre slovenskú vec. Keď Hurban prišiel domov, mal plnú hlavu myšlienok. Sedel dlho do noci a na druhý deň ráno zaniesol Štúrovi svoje slovenské verše. A od tých čias nemal Štúr horlivejšieho žiaka nad neho.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 85-86)