Kišó Kurokawa zomrel
12. októbra 2007 zomrel Kišó Kurokawa, japonský architekt a jeden zo zakladateľov hnutia metabolistov. Narodil sa 8. apríla 1934.
Kurokawa bol ovplyvnený deštrukciou japonských miest počas 2. svetovej vojny, či prírodnými katastrofami, ktoré zanechali v japonských mestách iba tehly a kameň, ako pomník minulých miest a nie drevo a prírodné elementy ako bolo pre túto kultúru tradičné.
Preto v jeho diele vychádza do popredia motív premenlivosti, 4 ročných období v jednej línií s dramatickými premenami Japonska. Myšlienka, že budovy a mestá majú byť čo najviac prírodné a mali by byť v harmónii so zvyškom prírody, ktorá je jediná stála veličina, napomohla vzniku tradície spojenej s budovaným „dočasných“ stavieb.
Myšlienka nestálosti sa odzrkadľovala v Kurokawovom diele počas hnutia tzv. metabolistov. Budovy boli robené ako premiestňovateľné, prispôsobitelné a meniteľné. Tento princíp smeroval jeho tvorbu k otvorenému systému, systému v čase a priestore.
Snažil sa nepoužívať neprirodzené materiály, farby a textúry. Vyznával krásu materiálu ako takého, bez žiadneho prikrášľovania. Ide o vieru v maximálny pôžitok vychádzajúci z prírodných statkov. Kurokawa hrdo vystavoval železo ako železo, hliník ako hliník a betón takmer neupravený. Išlo o skutočnú hrdosť k materiálu.
Všetky tieto jeho pocity zakomponoval do jeho tézy capsule building. Všetko – eskalátory, výťahy, potrubia a rúry sú exteriérové a viditeľné. Jeho otvorené stavby priznávajú všetky siete a konštrukcie, ktoré sú povýšené na sprostredkovateľa krásy
Zmysel pre detail je pre Japonsko typický a podľa Kurokawu ide o snahu vyjadriť individualitu. Japonský je normálne postupovať od častí k celku a nie naopak. Napr. každý tesársky spoj bol pod drobnohľadom Kurokawu.
Práve táto vlastnosť Japoncov spôsobila zmenu agrárnej spoločnosti na plne priemyselný národ za menej ako 50 rokov.
Cit pre jemné práce a detail však splynul s úlohou tvorcu, čoho výsledkom sú diela svojskej estetiky. Detailnosť priniesla nový stupeň hierarchie, ktorý
Kurokawa opísal spôsobom, že „Západná architektúra a mestá sú organizované do hierarchie infraštruktúry, zatiaľ čo súčasná Japonská architektúra sa zaujíma o anatómiu častí celku.“
Zdroj: wikipedia.org