Kúdelka mal na vrch nosa biele švíky zo zacelených rán
Kúdelka mal na vrch nosa biele švíky zo zacelených rán. Keď sa ho kolegovia na kongregácii spýtali, aké to má rany, vyhovoril sa, že mu to tam Zechenter kiahne štepil. Keď sa však istá jazyčnatá slečna ohlásila, že ona počula, že to pán farár s plnou hlavou padol na nos, odvetil jej: možno, že hovorí pravdu, lebo ľudia ta padajú, kde majú rozum: chlapi na nos a ženy na zadok.
Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 53)