Leopold Branislav Abafi zomrel
27. februára 1883 v Slovenskom Aradáči zomrel Leopold Branislav Abafi (historicky tiež Abaffy, pseudonymy Branko Rovinov, L. B. Rovinov a i.), slovenský prozaik, básnik, dramatik a evanjelický farár. Narodil sa 18. februára 1827 v Slovenskom Aradáči.
Pochádzal z oravskej vetvy šľachtického rodu Abafi s predikátmi z Aboviec a Hornej Lehoty (Abaffy de Nagyabafalva et Felső-Lehota). Jeho otec bol evanjelický farár Daniel Abafi, matka Karolína, rod. Rohoňová, mal 2 bratov a sestru. Vzdelanie získaval v Levoči, Prešove a v Bratislave. V rokoch 1848 – 1849 sa aktívne zúčastnil revolučného hnutia, vrátane Slovanského zjazdu v Prahe.[1] Po revolúcii pracoval ako úradník Nitrianskej stolice, neskôr pokračoval v štúdiu teológie a súčasne bol kaplánom v Beckove. Po vysvätení za kňaza sa v roku 1855 stal farárom. V rokoch 1881 – 1882 bol zakladateľom i redaktorom kazateľského mesačníka Slovo života, no pre článok proti maďarizácii bol zbavený redaktorstva a odsúdený na pokutu.
Tvorba
Literárne činný začal byť už počas štúdia v Levoči. Stal sa aktívnym členom slovenských študentských spolkov a svoje básne, drámy a prózy uverejňoval v časopise Sokol, rukopisnom zábavníku Život a v almanachu Lipa. Po roku 1875 sa venoval výlučne cirkevnej tvorbe. Prekladal do maďarčiny a z nemčiny do slovenčiny.
Próza
- 1863 – Na rákosí, poviedka o dolnozemských Slovákoch
- 1864 – Tri hroby, novela so zbojníckou tematikou
Dráma
- Bozkovci, dramatizácia diela Jána Kalinčiaka
Poézia
- 1848 - Pomnenka na slavjanskou besedu 1848, básnická zbierka
Iné diela
- 1874 – Ježiš a Zacheus, alebo opravdove obrácenie sa.
- 1875 – Tým miernym, článok uverejnený v Cirkevných listoch, za ktorý bol ich vydavateľ Jozef Miloslav Hurban odsúdený na 3 mesiace väzenia
Zdroj: wikipedia.org