Ľudmila Podjavorinská sa narodila
26. apríla 1872 sa v Horných Bzinciach sa narodila poetka, autorka literatúry pre deti Ľudmila Podjavorinská, vl. m. Riznerová. Autorka básnických zbierok: Z vesny života, Balady, Piesne samoty. V prózach z dedinského a malomestského života s humorom vykreslila všedné starosti i vzťahy medzi ľuďmi: V otroctve, Blud, Žena. V literatúre pre deti sa zamerala na rozvíjanie ich duševných schopností: Veršíky pre maličkých, Medový hrniec, Baránok boží, Zajko-bojko, Čin-čin. Zomrela v Novom Meste nad Váhom 2. marca 1951.
Nádherné sú zveršované anekdoty zo života ľudí, zasadené do sveta zvierat, napríklad Medový hrniec, potom celé príbehy zvieracích hrdinov vo veršovaných rozprávkach, ako Zajko-Bojko, Čin-Čin, symbolické a realistické rozprávky Čarovné skielka či novela Baránok boží. Ako jedna z prvých uverejnila už koncom 19.storočia niekoľko prekladov z ruštiny. V roku 1947 jej udelili titul národná umelkyňa. Zomrela 2. marca 1951 v Novom Meste nad Váhom.
Narodila sa 26.4.1872 neďaleko Nového Mesta nad Váhom v rodine dedinského učiteľa. Z jej deviatich súrodencov šesť zomrelo ešte v detstve, ona sama po osýpkach prišla o jedno oko. Nahradili jej ho skleneným, možno to spôsobilo jej utiahnutosť, venovala sa najmä knihám. Pre nedostatok peňazí skončila len základnú školu, v prvých literárnych pokusoch ju podporoval strýko a tiež miestny farár.
Ľudmila Podjavorinská patrí spolu so Šoltésovou, Timravou a Vansovou medzi štvoricu spisovateliek, ktoré v druhej polovici 19. storočia pozdvihli ženskú slovenskú literárnu tvorbu na profesionálnu úroveň. S písaním začala už v mladom veku – 15 rokov a bola prvou ženou poetkou, ktorá vydala svoje básne knižne.
V rodných Bzinciach žila do roku 1910. V roku 1910 sa spolu s rodičmi presťahovala do Nového Mesta nad Váhom. Po vzniku republiky (1918) bola krátko úradníčkou Červeného kríža na okresnom úrade, predsedala miestnemu výboru Matice slovenskej. Žila zo skromných príjmov za literárnu prácu v novinách a časopisoch. V rokoch prvej svetovej vojny sa spisovateľka umelecky odmlčala – starala sa o rodičov a na písanie jej nezostával čas, ani sily. Posledné roky svojho plodného života prežila v ústraní v Novom Meste nad Váhom, kde aj 2. marca 1951 zomrela.
Zdroj: Zlatý fond denníka SME
https://www.do-fenix.sk/en/clanky/echostar-marec