Ľudovít Kubáni zomrel
30. novembra 1869 v Rimavskom Brezove zomrel Ľudovít Kubáni (pseudonym Hladovanský), slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik. Narodil sa 16. októbra 1830 v Slovenských Zahoranoch (teraz Horné Zahorany).
Jeho literárne začiatky sa datujú do obdobia jeho štúdií v Levoči. Hlavným motívom jeho diel je dezilúzia a prevaha skúseností nad citmi a vôľou človeka. Snažil sa tiež o potláčanie sentimentálnych prvkov. Námetom pre jeho diela sú revolučný rok 1848, memorandum národa slovenského, pôsobenie a myšlienky Štúrovcov, ale tiež národnostné otázky, otázky národnej slobody a historické udalosti či postavy. Typický je pre neho obraz básnika ako žobráka, človeka z okraja spoločnosti. V próze sa väčšinou objavujú aj autobiografické črty. Jeho tvorba je prechod medzi romantizmom a realizmom. Písal poéziu a krátku prózu.
Dielo
- 1855 – Blíženci, poviedka (len rukopis)
- 1860 – Hlad a láska, svätojánske dobrodružstvo
- 1860 – Čierne a biele šaty, tragikomická črta
- 1860 – Mendík, poviedka – sú v nej romantické aj realistické prvky. Vystupujú v nej tri spoločenské vrstvy: inteligencia (Šípik, Šípiková), chudoba (Sidónia, Kubáni, Gašpar), remeselník (Volovec). Mendíkovia sú chlapci, ktorý pracovali v učiteľských alebo farárskych rodinách, starali sa o domácnosti, ale dostali vzdelanie.
- 1861 – Pseudo-Zamojski, kriminálna epizóda
- 1861 – Drahým priateľom Makovickému a Nemessáyimu, adresná poézia
- 1862 – Apoteózis rumov
- 1862 – Deň 6. a 7. junia roku 1861 v Turčianskom Sv. Martine, alegorická báseň
- 1868 – Traja sokoli, veršovaná dráma (vyšla až v roku 1905)
- 1869 – Radziwillovna, kráľovná poľská, veršovaná povesť
- 1870 – Emigranti, turistické dobrodružstvo
- 1872 – Valgatha, historická povesť, najrozsiahlejšie dielo (nedokončené, známa je len prvá časť)
- 1873 – Suplikant, poviedka
Zdroj: wikipedia.org