Vyjadrenia proti Slovákom na uhorskom sneme
Keď sa v Bratislave konal v roku 1722 uhorský snem, vydal v Trnave pri tejto príležitosti profesor uhorského práva Michal Bencsik spis Novissima diaeta nobilissima principis statuumque et ordinum inclyti regnum Hungarie.. (Najnovší a najznámejší snem kniežat, stavov a radov slávneho Uhorského kráľovstva..) a adresoval ho poslancom. V diele nazval obyvateľov Trenčianskej stolice a mesta Trenčín „pozostatkami Svätoplukovho ľudu, ktorý ako panovník v Panónii predal zem, vodu a trávu za bieleho koňa, uzdu a sedlo Maďarom, ktorí prišli zo Skýtie, a sám bol vyhnaný z krajiny". Podľa autora z toho vyplývalo, že aj potomci tohto ľudu (teda Slováci) sú „na večnosť poddaní Maďarom" a nie sú rovnoprávni občania uhorského štátu. Spis odznel na sneme.
Výroky vyvolali reakciu u slovenskej šľachty
Historik Ján Tibenský píše, že Bencsikov spis vyvolal u trenčianskych Slovákov búrku a pripravovali verejnú odpoveď. V roku 1723 sa na župnom zasadnutí trenčianskej šľachty stretli hlavní aktéri odpovede: katolícky farár z Dubnice nad Váhom Ján Baltazár Magin, František Tukinský (ktorý bol zástupcom mesta Trenčín na uhorskom sneme), Krištof Ugronovič a Gašpar Hrabovský (ktorí zastupovali v dolnej komore snemu Trenčiansku stolicu). Na schôdzi stoličnej šľachty sa aj dohodli, že zostavovateľom odpovede ako „verejného spisu" bude Magin.
Vznik Apológie
Magin vzal poverenie šľachty vážne a ešte v roku 1723 napísal spis Murices Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis scriptori sparsi, sive Apologia pro inclito comitatu Trenchiniensi (Ostne namierené proti pisateľovi spisu Nobilissimae et novissimae diaetae Posoniensis alebo Obrana slávnej Trenčianskej stolice). Tlačou vyšiel až v roku 1728 v Púchove. Spis venovali županovi Trenčianskej a Liptovskej stolice Jozefovi Ilešházimu „stavy slávnej Trenčianskej župy". Z toho možno podľa historika Vincenta Sedláka usudzovať, že spis mal všeobecný súhlas šľachty a meštianstva celej župy, prípadne ich reprezentatívnych zložiek.
Magin: Slováci majú to isté občianske právo ako Maďari
Magin označil vo svojom diele Bencsikov spis za „nešťastný výplod nezrelého ducha", „urážajúce výmysly", či „zlomyseľné a urážlivé výroky o slovenskom národe". Autor Apológie tvrdí, že „všetky národy boli stvorené na slávu Božiu" a „netreba pohŕdať nijakými národmi, keďže Kristus ich rovnako miloval". Podľa Magina všetci Slovania bývajúci v Uhorsku (resp. Slováci) „majú to isté občianske právo ako Maďari, tú istú rodovú starobylosť i dôstojnosť, tú istú vojenskú česť svojich predkov, ten istý prístup k výsadám, tú istú zem zdedenú po predkoch".
Magin o Svätoplukovi
Pokiaľ ide o Bencsikove výroky o Svätoplukovi, v Apológii je hodnotenie vladára opačné. Podľa Magina „treba Svätopluka zahrnúť najväčšou chválou". „Pod strechu pripustiť cudzincov je zriedkavý skutok milosrdenstva," píše Magin a dodáva, že Maďarov „prijal Svätopluk láskavo do pohostinstva". „Čo je tu teda, čo by malo hanbou zaliať tvár Svätoplukovu alebo našu? Iba ak by sa azda malo klásť za vinu tomuto neobyčajne prívetivému, zdvorilému a vľúdnemu kráľovi, že najprv bol oklamaný úskočnosťou Maďarov, potom olúpený o svoje kráľovstvo násilným nepriateľským prepadom a to napriek platným dohodám a ujednaniam," píše sa v Apológii podľa prekladu Gašpara Sedláka.
Z Maginovej Apológie čerpal M. Bel aj J. Fándly
Magin vydal Apológiu anonymne, no nebolo to dielo neznáme, hoci autor pre mnohých áno (slovenská historiografia sa meno autora Apológie dozvedela až zásluhou historika Antona A. Baníka v roku 1936). Z Apológie prevzal niektoré časti do svojho vlastivedného diela Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné poznatky o súvekom Uhorsku) Matej Bel (1684-1749). Bernolákovec Juraj Fándly vydal v roku 1793 po latinsky Compendiata Historia Gentis Slavae (Stručné dejiny slovenského národa), kde v dodatku uvádza pasáže z Maginovej Apológie.