Mario Vargas Llosa sa narodil

28.03.2013 06:48

28. marca 1936 sa v Arequipe v Peru narodil Mario Vargas Llosa celým menom Jorge Mario Pedro Vargas Llosa, peruánsky prozaik – románopisec. Vo svojich dielach opisuje prostredie rodného Peru, jeho sociálny profil v prostrediach mesta, vidieka a prírody. Jeho dielo bolo ocenené v roku 2010 Nobelovou cenou za literatúru.

Bol tiež aktívny v peruánskej politike. Jeho politické názory sa pohybovali medzi komunizmom a liberalizmom. Podporoval kubánsky režim Fidela Castra. V roku 1990 kandidoval za prezidenta vo voľbách za politickú pravo-stredovú formáciu v Peru – le Frente Democrático (FREDEMO). Je to španielsky píšuci autor.

So spisovateľmi Julio Cortázar, Carlos Fuentes, Gabriel García Márquez a José Donoso patrí Mario Vargas Llosa do hnutia latinsko-americkej konjunktúry šesťdesiatych rokov v literatúre. Ich štýl je vizionársky a oplývajúci bohatosťou výrazov. Je vyhľadávaný čitateľmi na celom svete, pretože odzrkadľuje komplexitu života politického a umeleckého na juhoamerickom kontinente. Výraznými črtami tohto života je hlavne malebnosť, kontrastnosť a paradoxnosť.

 

Llosa redigoval svoj prvý román Mesto psov v roku 1963 v Paríži. Priniesol mu popularitu a renomé v literárnom svete. Román je prekladaný do temer 20-tich jazykov. Témou je život kadetov vojenskej školy v Lime, ktorých nazývali psi. Llosa je pozývaný na prednášky a konferencie na mnohých svetových univerzitách. Časťou kritiky je označovaný ako autor romantického vrenia. Jeho príbehy majú historický juhoamerický rámec. Vyznačujú sa dramatickým napätím, iróniou a ľubozvučným vyjadrovaním. Tematicky spracováva ľudové povesti a obdobie vojenských diktatúr. V románe Zelený dom[2], rok 1966, opisuje život v peruánskom pralese a v mestečku Piura.

Medzi jeho dôležité diela patria aj romány Rozhovor v katedrále a Pantaléon a návštevníčky. Sú satirou fanatického militarizmu a religionizmu v Peru. Román Vojna konca sveta, ktorý pojednáva o brazílskej politike 19. stor., dosiahol veľký úspech a uznanie u publika a kritiky. Jeho román Kto zabil Palomina Molera sa zaoberá násilím v peruánskej politike. V 70-tych rokoch 20. storočia publikoval hlavne dva komornejšie ladené romány, eseje a memoáre.

Romány

  •     Židia, Los jefes, 1959 (Les Caïds, in Les Chiots, suivi de Les Caïds, 1974)
  •     Mesto a psi, La ciudad y los perros, 1963 (La Ville et les chiens, 1966), prix Biblioteca Breve, prix espagnol de la critique
  •     Zelený dom, La casa verde, 1965 (La Maison verte), prix Rómulo Gallegos
  •     Los cachorros, 1967 (Les Chiots, in Les Chiots, suivi de Les Caïds, 1974)
  •     Rozhovor v katedrále, Conversación en La Catedral, 1969 (Conversation à la cathédrale, 1973)
  •     Pantaléon a návštevníčky, Pantaleón y las visitadoras, 1973 (Pantaléon et les visiteuses, 1975)
  •     Teta Júlia a škrabák, La tía Julia y el escribidor, 1977 (La tante Julia et le scribouillard, 1980)
  •     Vojna konca sveta, La guerra del fin del mundo, 1981 (La Guerre de la fin du monde, 1983)
  •     Historia de Mayta, 1984 (Histoire de Mayta, 1986)
  •     Kto zabil Palomina Molera?, ¿Quién mató a Palomino Molero?, 1986 (Qui a tué Palomino Molero ?, 1987)
  •     Rozprávač, El hablador, 1987 (L'Homme qui parle, 1989)
  •     Elogio de la madrastra, 1988 (Éloge de la marâtre, 1990)
  •     Lituma en los Andes, 1993 (Lituma dans les Andes, 1996), prix Planeta
  •     Zošity Dona Rigoberta, Los cuadernos de don Rigoberto, 1997 (Les Cahiers de Don Rigoberto, 1998)
  •     La Fiesta del chivo, 2000 (La fête au bouc, 2002)
  •     Raj - trochu príliš ďaleko, El paraíso en la otra esquina, 2003 (Le Paradis – un peu plus loin, 2003)
  •     Travesuras de la niña mala, 2006 (Tours et détours de la vilaine fille, 2006)
  •     Ma parente d'Arequipa, octobre 2009 (L'Herne)
  •     Ako som prežil svoj strach v lietadle, Comment j'ai vaincu ma peur de l'avion, octobre 2009 (L'Herne)
  •     El sueño del celta (es), novembre 2010, inspiré par la vie de Roger Casement

Zdroj: wikipedia.org

Späť