Martin Heidegger sa narodil
26. septembrar 1889 sa v Meßkirchu narodil Martin Heidegger, nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, existencialista, zakladateľ fundamentálnej ontológie. Zomrel 26. mája 1976 vo Freiburg im Breisgau.
Spočiatku sa chcel stať katolíckym kňazom. Svoje štúdium teológie začína vo Freiburgu. Tu sa však začína po čase prikláňať k filozofii a tak mení svoj študijný odbor. Stáva sa žiakom Edmunda Husserla, od ktorého fenomenológie sa odráža aj vo svojom diele. Po štúdiách pôsobí Heidegger u Husserla ako asistent a nakoniec sa stáva jeho univerzálnym nástupcom. Po nástupe nacionálneho socializmu pôsobí ako rektor a profesor na univerzite vo Freiburgu, no len krátko, lebo odstupuje a utiahne sa do ústrania. Zo začiatku sympatizuje s nacionálnym socializmom. Neskôr svoj postoj síce prehodnocuje, ale aj tak je týmto stigmatizovaný a aj v jeho neskoršom živote je to stále považované za kontroverznú stránku v jeho živote. Po II. svetovej vojne dokonca z politických dôvodov nesmel istý čas prednášať. Neskôr sa k pedagogickej a verejne práci predsa len vracia.
Jazyk jeho filozofie je osobitný, ba až excentrický a to výrazne sťažuje prístup k jeho dielu. Často pracuje s pôvodom slov, pátra po ich pôvodných významoch (to spôsobilo ťažkosti najmä pri prekladoch). Jeho najvýznamnejšie dielo je Bytie a čas (1927). Ním sa stal slávnym a uznávaným. Vracia sa v ňom k otázke bytia ako k základnej otázke celej filozofie. Heideggera tu zaujíma najmä bytie samotného súcna. K jeho ďalším dielam patrí Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, ktoré zahŕňa 80 zväzkov. V neskoršom období sa sústreďuje najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje" bytie.
Jadro Heideggerovej práce spočíva vo vypracovaní otázky o bytí a o čase. Učí, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substancia, ale treba skúmať bytie človeka a na bytie človeka aj poukazovať. Bytie človeka Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vôbec položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde vlastne o nič iné ako o človeka. Úzkosť je úzkosťou ohľadom bytia na svete ako takého – pretože možnosť bytia vždy implikuje aj možnosť vlastného (ľudského) nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.
Iné významné myšlienky venoval vývoju modernej vedy (Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta).
Zdroj: wikipedia.org
https://people.bu.edu/wwildman/WeirdWildWeb/media/galleries/philosophy/philosophy_gallwmodlate.htm
https://www.rschindler.com/furtherheidegger.htm