Martin Heidegger zomrel

26. mája 1976 vo Freiburg im Breisgau zomrel Martin Heidegger, nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, existencialista, zakladateľ fundamentálnej ontológie. Narodil sa 26. septembra 1889 v Meßkirch.

Spočiatku sa chcel stať katolíckym kňazom. Svoje štúdium teológie začína vo Freiburgu. Tu sa však začína po čase prikláňať k filozofii a tak mení svoj študijný odbor. Stáva sa žiakom Edmunda Husserla, od ktorého fenomenológie sa odráža aj vo svojom diele. Po štúdiách pôsobí Heidegger u Husserla ako asistent a nakoniec sa stáva jeho univerzitným nástupcom. Po nástupe nacionálneho socializmu pôsobí ako rektor a profesor na univerzite vo Freiburgu, no len krátko, lebo odstupuje a utiahne sa do ústrania. Zo začiatku sympatizuje s nacionálnym socializmom. Neskôr svoj postoj síce prehodnocuje, ale aj tak je týmto stigmatizovaný a aj v jeho neskoršom živote je to stále považované za kontroverznú stránku v jeho živote. Po II. svetovej vojne dokonca z politických dôvodov nesmel istý čas prednášať. Neskôr sa k pedagogickej a verejne práci predsa len vracia.

Diela

Jazyk jeho filozofie je osobitný, ba až excentrický a to výrazne sťažuje prístup k jeho dielu. Často pracuje s pôvodom slov, pátra po ich pôvodných významoch (to spôsobilo ťažkosti najmä pri prekladoch). Jeho najvýznamnejšie dielo je Bytie a čas (1927). Ním sa stal slávnym a uznávaným. Vracia sa v ňom k otázke bytia ako k základnej otázke celej filozofie. Heideggera tu zaujíma najmä bytie samotného súcna. K jeho ďalším dielam patrí Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, ktoré zahŕňa 80 zväzkov. V neskoršom období sa sústreďuje najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje" bytie.

Jadro Heideggerovej práce spočíva vo vypracovaní otázky o bytí a o čase. Učí, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substancia, ale treba skúmať bytie človeka a na bytie človeka aj poukazovať. Bytie človeka Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vôbec položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde vlastne o nič iné ako o človeka. Úzkosť je úzkosťou ohľadom bytia na svete ako takého – pretože možnosť bytia vždy implikuje aj možnosť vlastného (ľudského) nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.

Iné významné myšlienky venoval vývoju modernej vedy (Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta).

Zdroj: wikipedia.org