Martin Kukučín sa narodil

17. mája 1860 sa v Jasenovej narodil Martin Kukučín, vlastným menom Dr. Matej Bencúr, slovenský prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín. Zomrel 21. mája 1928 v Pakraci v Chorvátsku.

Narodil sa v zemianskej rodine, v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na slovenskom gymnáziu v Revúcej (1871-1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884-1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885-1893).

Po skončení školy a absolvovaní praxí v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893-1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril. V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky, v Santiagu de Chile úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas v Čile, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár, stal sa prvým lekárom Medzinárodného červeného kríža v Patagónii.

V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Matea Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici. V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1924–1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku, kde nakoniec aj v neďalekej nemocnici zomiera.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928.

Tvorba

Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a exitencionálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva.

Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Čes. akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

Próza

•     1883 – Na hradskej ceste, poviedka
•     1885 – Rysavá jalovica
•     1886 – Neprebudený
•     1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
•     1891 – Na podkonickom bále
•     1892 – Koniec a začiatok
•     1892 – Dve cesty
•     1893 – Dies irae
•     1899 – Hody, poviedka
•     1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
•     1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
•     1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium
•     1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
•     1929 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
•     1929 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
•     1930 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
•     Čas tratí – čas platí, poviedka
•     Máje, poviedka
•     Pán majster Obšíval, poviedka
•     Na jarmok, poviedka
•     Na Ondreja, poviedka
•     Hajtman, poviedka
•     Obecné trampoty, poviedka
•     Z teplého hniezda
•     Veľkou lyžicou
•     Panský hájnik
•     O Michale
•     Na svitaní
•     Ako sa kopú poklady
•     Pozor na čižmy
•     Sviatočné dumy
•     Tri roje cez deň
•     Svadba
•     Parník
•     Štedrý deň

Dráma

•     1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
•     1922 – Bacuchovie dvor
•     1924 – Obeta

Zdroj: wikipedia.org