Ako to bolo v tom Turč. sv. Martine? Najprv sa 6. júna ráno slúžila v katolíckom kostole sv. omša aj za účasti evanjelikov, potom sa prešlo do evanjelického kostola, kde sa zas uskutočnili služby Božie aj za účasti katolíkov. To bol začiatok martinskej ekumenickej tradície, nerozdeľovalo ich vierovyznanie, ale ich spájala láska k národu. Takto to prebiehalo aj po vytvorení Matice slovenskej.

7. júna na veľkom ľudovom zhromaždení, ktorému predsedal Ján Francisci, bolo búrlivo prijaté Memorandum. V Memorande Slováci žiadali uznanie samobytnosti slovenského národa a určitú mieru samosprávy slovenských žúp v rámci tzv. Hornouhorského slovenského okolia. Okolie by spravovali Slováci prostredníctvom volených zástupcov. Na školách a úradoch by sa na tomto území mala používať iba slovenčina. Zhromaždenie žiadalo utvorenie stredných škôl, právnickej akadémie a rôzne kultúrne spolky. Najväčší význam sa však kládol na založenie Matice Slovenskej. Slováci už nežiadali samostatný slovenský snem, ale iba zastúpenie Slovákov v Uhorskom sneme. Bokom ostávali sociálne požiadavky ako aj požiadavky demokratizácie spoločenského života. Memorandum teda nebolo také progresívne, ako boli predchádzajúce žiadosti, tým však bolo reálnejšie jeho prijatie. Delegácia zástupcov ich predložila uhorskému snemu, ktorý ich však už nestihol prerokovať, lebo ho panovník rozpustil.
Memorandové námestie tvorí námestíčko s evanjelickým kostolom v strede. Z východnej strany ide do ulice, z južnej ho tvorí evanjelická fara, evanjelický zborový dom a budova z r. 1834, kde bolo umiestnené aj druhé slovenské gymnázium, zo severnej strany Biblická škola. Dalo by sa teda povedať, že je to evanjelické námestie s evanjelickým kostolom v strede.


Návrh úpravy Memorandového námestia a jeho okolia z 30.-tych rokov minulého storočia:
*1* - evanjelický kostol, *2* - fara, *3* - zborový dom, *4* - druhé slovenské evanjelické gymnázium (1867-1875), *5* - ľudová škola (terajšia Biblická škola), *6* - novopostavený areál kníhtlačiarne Neografia (budovaný 1939-1946), *7* - ľudová škola, *8* - prvá budova Matice slovenskej, dnes Slovenské národné literárne múzeum, *9* - druhá budova Matice slovenskej a jej súčasné sídlo, *10* - budova štátneho reformného reálneho gymnázia V. P. Tótha  (1921-1941), dnes Základná umelecká škola.
Memorandové námestie je pred kostolom, priestory za kostolom sú upravené inak: zo strany Matice slovenskej (9) na juh je murovaným plôtikom ohraničené nádvorie Matice, zo strany ľudovej školy (7) na sever je murovaným plôtikom ohraničené nádvorie a záhrada školy a medzi nimi je slepá ulička ku kostolu.

Štefan Marko Daxner, autor Memoranda slovenského národa


Ján Francisci, predseda Slovenského národného zhromaždenia


Zhromaždenie zástupcov slovenských miest a obcí a obyvateľov Martina a okolia v júni 1861 pred evanjelickým kostolom, na ktorom prijali Memorandum slovenského národa
 
 
 

Evanjelická fara z r. 1931, postavená na mieste starej fary z r. 1786.
Je na nej umiestený reliéf a pamätné tabule na počesť memorandového zhromaždenia, ktoré sa konalo na týchto miestach pred kostolom pod lipami





Reliéf od akad. sochára Koniarka
s pamätnými tabuľami umiestnený na budove evanjelickej fary na počesť memorandového zhromaždenia


Pamätná tabuľa Jozefovi Bučkovi, niekdajšiemu martinskému farárovi, umiestená na budove zborového domu


Evanjelický zborový dom z r. 1941. Nachádza sa v ňom aj veľká sála s javiskom a galériou


Pamätná tabuľa na budove druhého slovenského gymnázia (prvým bol revúcke, tretím kláštorské) s menami významných učiteľov, ktorí na ňom pôsobili


Pamätná tabuľa Karolovi Kuzmánymu s bustou, prvému podpredsedovi Matice slovenskej, ktorý má najväčší podiel na vzniku gymnázia


Budova evanjelického gymnázia z r. 1834, keď sem bolo premiestnené latinské evanjelické lýceum z Necpál. Jeho  premiestenie bolo hlavne pre účely pomaďarčovania. Pozemok pod budovu poskytla evanjelická cirkev pod podmienkou, že ak škola zanikne, budova ostane cirkvi. Keďže v čisto slovenskom prostredí sa všetky predmety okrem náboženstva vyučovali v maďarčine, škola čoskoro zanikla pre nezáujem slovenskej mládeže o štúdium na nej. Po vzniku druhého slovenského gymnázia v r. 1868 sa stala jeho domovom. Maďarská vláda ho v r. 1875 zrušila. Neskoršie budova slúžila pre ľudové školy




Evanjelický kostol postavený po vydaní Tolerančného patentu zo zbierok a milodarov na periférii mesta v r. 1784. S jeho stavbou sa započalo 1. mája a na Martina, 11. nov. bol už vysvätený. Pôvodne bol bez veže a zvonov. Pred jeho výstavbou Martinčania navštevovali kostol v Necpaloch, veď v celom Turci boli vrchnosťou povolené len dva artikulárne drevené evanjelické kostoly: v Necpaloch a Ivančinej.
Zaujímavosťou je, že hoci Martin bol od začiatku reformácie vždy v postate evanjelickým mestom, okrem obdobia reformácie, keď terajší katolícky kostol bol evanjelickým, Martin evanjelický kostol dovtedy nemal


Vchod do kostola, za ktorým sú umiestnené pamätné tabule významným predstaviteľom, ktorí tu pôsobili.


Najvýznamnejším bol Karol Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej a autor známej hymnickej piesne Sláva šľachetným (Kto za pravdu horí)


Ján Bakoss a Jozef Bučko padli v boji proti fašizmu počas Slovenského národného povstania


Pohľad na oltár


Kazateľnica

 

Organ z r. 1923, keďže počas I. sv. vojny boli píšťale pôvodného zrekvirované pre vojnové účely


Od r. 1998 Biblická škola, kedysi cirkevná evanjelická škola, potom ľudová škola, na severnej strane námestia