Máša Haľamová II.
Máša Haľamová a Vysoké Tatry:
Maša Haľamová, vyd. Mária Pullmanová (28.8 1908,Blatnica – 17.7. 1995, Bratislava) sa narodila v rodine obchodníka a vzdelanie získavala v Martine, Starej Pazove (Srbsko-Vojvodina), vyššie školy navštevovala v Martine a v Bratislave, kde aj v roku 1925 zmaturovala. Po maturite pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila 30 rokov. Bola vynikajúca lyžiarka a stala sa najmladšou rozhodkyňou na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a vo Vysokých Tatráchžila až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. V rokoch 1957 – 58pracovala v Martine ako redaktorka vydavateľstva Osveta a odtiaľ odišla do Bratislavy, kde pracovala až do roku1973, kedy odišla do dôchodku, ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá. Zomrela v Bratislave, no pochovali ju na Národnom cintoríne v Martine.
Máša Haľamová a Vysoké Tatry:
Vila Marína sa mladej poetke Maši Haľamovej (stane na dvadsaťšesť rokov teplým, bezpečným a krásnym domovom.
Jej prvý dlhší kontakt s tatranským prostredím je však poznačený bremenom vážnej choroby. Na tuberkulózu zomrela matka aj staršia sestra Anna, ktorej autorka venovala svoju prvú báseň publikovanú pod vlastným menom. Balada o klamných ružiach vyšla v Slovenských pohľadoch roku 1926, ale treba dodať, že to nebola jej prvá báseň uverejnená v tomto literárnom časopise. Prvou bola báseň Zo sanatória, ktorú jej Slovenské pohľady uverejnili ako sedemnásťročnej, v šiestom čísle roku 1925 pod pseudonymom Zornička. Z toho možno usudzovať, že priamu skúsenosť s tatranským pľúcnym sanatóriom mala Maša Haľamová už pred rokom 1925.
1.júna 1926 nastupuje do prijímacej kancelárie Sanatória dr. Szontagha v Novom Smokovci. Stane sa tak na príhovor lekárnika Samuela Búľovského.
Dva roky pred jej príchodom zomrel Jiří Wolker, po polročnom liečení v Tatranskej Polianke. Jeho poézia je pre ňu absolútnym čitateľským zážitkom na celý život.
27. septembra 1930 sa v Horných Orešanoch vydáva za tatranského lekára Jána Pullmana. Od tejto chvíle nastáva pre manželov Pullmanovcov ťažký, ale krásny, naplno žitý život. Dr. Pullman sa stane lekárskou legendou celého podtatranského kraja a jeho napohľad krehká manželka, ale v skutočnosti vynikajúca športovkyňa a vnútorne silný človek, mu po celý čas verne stojí po boku. 28.9.1956 dr. Pullman zomiera. Okrem nesmiernej bolesti nad touto stratou sa v štyridsiatom ôsmom roku života musí Maša Haľamová vážne zamýšľať nad svojou budúcnosťou. Rozhodne sa odísť z Vysokých Tatier, kde prežila plných tridsať rokov. Ale ostali básne, spomienky, vyznania, rozhovory. Tie pretrvajú a budú v Tatrách stále pripomínať, že tu v istom čase žila nádherná žena svoj život naplnený láskou, tvorivou prácou, radosťou, šťastím aj stratami a bolesťou a zanechala o tom svedectvo.
Pamätník: Nachádza sa na západnom brehu Štrbského plesa, pred vilou Marína, kde M. Haľamová žila.
Zdroj: https://www.tatranske-haraburdy.sk/maa-haamova.html
Tatry opúšťala zronená
Otec Haľama pokukoval po Textorisovej
Maša Haľamová vyrastala pri Oľge Textorisovej, matkinej priateľke. Ona vraj zariadila, aby sa Oľga Peniažková vydala za 53-ročného vdovca so šiestimi deťmi. Olejkár Jozef Haľama sa chcel pôvodne oženiť s Textorisovou, no učiteľka sa viazať nechcela a nahovorila na vydaj svoju 26-ročnú kamarátku, ktorá prežívala nešťastnú lásku. Na štúdiách v Nemecku sa zaľúbila do študenta teológie, rodičia im však v láske bránili, a tak si mladý kňaz siahol na život.
Oľga Peniažková porodila olejkárovi ešte dve deti - Mašu (1908) a syna Jána. Po ôsmich rokoch Haľamovi zomrela na tuberkolózu i druhá žena a keďže bol stále na cestách, podľa jej poslednej vôle žila budúca poetka s Oľgou Textorisovou.
Tatry opúšťala zronená
Pre maďarizačný tlak odišla Maša Haľamová s učiteľkou do slovensko-chorvátskej školy v Starom Pazove, kde napísala prvú báseň. Po návrate na Slovensko sa o poetku starala v Bratislave vydatá sestra, vychodila gymnázium, urobila si ročný kurz na obchodnej akadémii a odišla pracovať do prijímacej kancelárie sanatória v Starom Smokovci. Tu jej vyšla prvá zbierka Dar a stretla lekára Jána Pullmana, za ktorého sa po troch rokoch v 1930 vydala.
Ako jedinému lekárovi na Štrbskom Plese robila asistentku, počas Povstania spoločne pomáhali zraneným. Po tridsiatich rokoch manželstva Ján Pullman nečakane zomrel, poetka sa rozhodla miesto ich šťastného života v Tatrách opustiť.
Tatranská kantiléna Maše Haľamovej
Na západnom brehu Štrbského plesa už viac ako sto rokov stojí biely dom. Kedysi pred rokmi výrazne svietil na tmavom pozadí tatranských lesov na úpätí Soliska, oproti uzučkému výbežku rovno do jazera. Z dvoch strán ho obmývajú vlny plesa, v ktorom sa ako v zrkadle zelenkavo odrážajú vysoké štíty. Dom ako z rozprávky. Vtedy dávno, pred takmer osemdesiatimi rokmi, musel očariť vnímavé dvanásťročné dievčatko, sirotu bez matky, dieťa bez domova, ktoré si len v predstavách a snoch vytváralo jeho ideálnu podobu, pretože bolestne postrádalo toto miesto bezpečia, tepla a dôvery.
A stane sa zázrak - dávny detský sen sa náhle premení na skutočnosť. Vila Marína sa mladej poetke Maši Haľamovej (pretože ona bola tým dievčatkom) stane na dvadsaťšesť rokov teplým, bezpečným a krásnym domovom.
Jej prvý dlhší kontakt s tatranským prostredím je však poznačený bremenom vážnej choroby. Na tuberkulózu zomrela matka aj staršia sestra Anna, ktorej autorka venovala svoju prvú báseň publikovanú pod vlastným menom. Balada o klamných ružiach vyšla v Slovenských pohľadoch roku 1926, ale treba dodať, že to nebola jej prvá báseň uverejnená v tomto literárnom časopise. Prvou bola báseň Zo sanatória, ktorú jej Slovenské pohľady uverejnili ako sedemnásťročnej, v šiestom čísle roku 1925 pod pseudonymom Zornička. Z toho možno usudzovať, že priamu skúsenosť s tatranským pľúcnym sanatóriom mala Maša Haľamová už pred rokom 1925.
1.júna 1926 nastupuje do prijímacej kancelárie Sanatória dr. Szontagha v Novom Smokovci. Stane sa tak na príhovor lekárnika Samuela Búľovského. Dva roky pred jej príchodom zomrel Jiří Wolker, po polročnom liečení v Tatranskej Polianke. Jeho poézia je pre ňu absolútnym čitateľským zážitkom na celý život.
27. septembra 1930 sa v Horných Orešanoch vydáva za tatranského lekára Jána Pullmana. Od tejto chvíle nastáva pre manželov Pullmanovcov ťažký, ale krásny, naplno žitý život. Dr. Pullman sa stane lekárskou legendou celého podtatranského kraja a jeho napohľad krehká manželka, ale v skutočnosti vynikajúca športovkyňa a vnútorne silný človek, mu po celý čas verne stojí po boku. 28.9.1956 dr. Pullman zomiera. Okrem nesmiernej bolesti nad touto stratou sa v štyridsiatom ôsmom roku života musí Maša Haľamová vážne zamýšľať nad svojou budúcnosťou. Rozhodne sa odísť z Vysokých Tatier, kde prežila plných tridsať rokov. Ale ostali básne, spomienky, vyznania, rozhovory. Tie pretrvajú a budú v Tatrách stále pripomínať, že tu v istom čase žila nádherná žena svoj život naplnený láskou, tvorivou prácou, radosťou, šťastím aj stratami a bolesťou a zanechala o tom svedectvo.
So smrťou manžela sa vyrovnala v básňach
So smrťou manžela sa Maša Haľamová vyrovnávala pri písaní poézie a práci vo vydavateľstve Mladé letá, kde tvorila rozprávky pre deti. Dvere za osobnou tragédiou spojenou s manželom definitívne zamkla po desiatich rokoch v tretej a poslednej zbierke Smrť tvoju žijem.
Posledné dni prežila v Martine
O Maši Haľamovej sa pamätníci vyjadrovali ako o krehkej žene, ktorá v každom zanechávala „pocit slnka". Aj vo vysokom veku mnohých prekvapovala, keď sa chytila murovať alebo sa ako sedemdesiatnička postavila na lyže. Poetka bola vášnivou lyžiarkou, v roku 1935 sa na lyžiarskych majstrovstvách sveta vo Vysokých Tatrách dokonca stala najmladšou rozhodkyňou.
Maša Haľamová však mala od malička problémy s dýchaním, 17. júla 1995 zomrela po astmatickom záchvate a srdcovom infarkte v bratislavskej nemocnici. Posledné dni pred smrťou trávila pri synovcovi Ivanovi Rollovi v Martine, bol s ňou i v posledné minúty života.
Toto je už minulsoť. Poetka si tu priniesla nábytok z Vysokých Tatier, doplnila ho ručne vyšívanými dečkami. Fotky pochádzajú z Archívu literatúry a umenia SNK V Martine.
Nábytok si priniesla z Tatier
Maša Haľamová zomrela v roku 1995 bezdetná, dom zanechala neteri po manželovi - doktorovi Jánovi Pullmanovi Viere Gardošovej. Bola jej blízkou už od malička, poetka ju dokonca niesla na krst. Po manželovej smrti, ktorá ju silno poznačila, prišla zabúdať do rodnej dediny. Keďže jej rodný dom pri rázcestí do oboch dolín padol v Povstaní, kúpila si Maša Haľamová starší dom pod Plešovicou, kam 14-ročné krstňa vodila z Bratislavy so sebou.
Dom kúpila poetka v Blatnici v neskoršom veku, aby sa mohla do svojej rodnej dediny vracať. Maša Haľamová (nar. 1908) zomrela v roku 1995 bezdetná, dom zanechala neteri z manželovej strany, ktorá ho využívala v letných mesiacoch. V dome zhoreli (podpálil 19-ročný Blatničan)osobné poetkine veci, ručne vyšívané vankúše, dečky, ale i nábytok, ktorý si doniesla z Vysokých Tatier, kde prežila s manželom - doktorom Jánom Pullmanom asi tridsať rokov. Po jeho smrti sa z Tatier odsťahovala do Bratislavy a často sa vracala do Blatnice.
štvrtok 6. 5. 2010 12:43 | Miroslava Dírerová
Zdroj: https://turiec.sme.sk/c/5361393/vieme-co-zhorelo-v-dome-po-halamovej.html