Maurice Druon zomrel

14.04.2014 06:35

14. apríla 2009 zomrel Maurice Druon, celým menom Maurice Samuel Roger Charles Druon, bol francúzsky spisovateľ, člen Francúzskej akadémie, prozaik, politik, francúzsky minister kultúry v rokoch 1973 a 1974 a tajomník Francúzskej akadémie počas štrnástich rokov. Narodil sa 23. apríla 1918 v Paríži.

Angažoval sa vo francúzskom odboji počas druhej svetovej vojny. V roku 1943 odišiel do Londýna, kde pracoval vo vysielaní BBC. Po vojne mal úspech s románmi Les grandes familles (v preklade Veľké rodiny), za ktorú získal Goncourtovu cenu, a so ságou Les rois maudits (Prekliati králi). V roku 1966 ho zvolili doživotne do Francúzskej akadémie. Písal romány, divadelné hry a eseje.

Minister kultúry

Gaullistický odbojár zostal politicky angažovaný počas celého obdobia po vojne. Postupne sa z románopisca a polemika stáva kritik katolíckej cirkvi. Cítiť to v prácach L´Avenir en désarroi alebo analýze udalostí z mája 1968 - Une église qui se trompe de siécle (Cirkev, ktorá sa klame storočia). Vyslovuje tézu zjednotenej Európy. Neodmietol nálepku konzervatívca.

V roku 1973 bol menovaný ministrom kultúry Georgesom Pompidouom. Nominácia tejto postavy gaullizmu, hlavne keď nebola volená ale dosadená, literáta s popularitou v televízii, odbojára neskrývajúceho svoj zmysel pre poriadok, mala upokojiť masy stavbou projektu „Centre Beaubourg“, nazývaný aj Centre Pompidou. Druon v kresle ministra zakúsil zmätky, keď odmietol dať subvencie niektorým divadlám, čím vyvolal ich verejné protesty. Napriek tomu iným divadlám mimo Paríža pomohol, renovoval sa Comédie Française a vybudovali sa kultúrne centrá v departementoch.

Funkciu vykonával do roku 1974. Bol zvolený za poslanca a zastával viaceré diplomatické posty aj v Rade Európy, do mája 1981.

 

Trvalý tajomník Francúzskej akadémie

Stal sa ním 7. novembra 1985 nahradiac Jeana Mistrela, ktorý limitoval vývoj Inštitútu kritizujúc zvolenie prvej akademičky Marguerite Yourcenarovej bojac sa, že:

    „tu budete mať možno štyridsiatku gazdiniek, ktoré budú štrikovať počas jednania o fr. lexikóne.“

M.Druon vo svojej prijímacej reči vyhlásil, že „civilizácia je predovšetkým jazyk“. Otvoril akadémiu pre zahraničných frankofónnych autorov. Keď sa v roku 1999 vzdával kresla tajomníka v prospech Hélène Carrère d'Encausse, zostal čestným tajomníkom-strážcom Templu a zabránil vstupu Valéryho Guiscarda d´Esteignea roku 2003. Pokračoval v komentovaní vnútornej politiky a volil v prezidentských voľbách Nicolasa Sarkozyho.

V roku 2009 skonal a bol slávnostne pochovaný v Invalidovni (Les Invalides) v katedrále. Zúčastnili sa ho poprední politici s prezidentom Sarkozym a hrala sa „Pieseň partizánov“. Pochovaný je v opátstve de Faize.

 

Romány

  •     La Dernière Brigade, Posledná Brigáda,1946
  •     La fin des hommes 1948-1951, trilógia, Koniec mužov
  •     Les grandes familles I., Veľké rody, slov."Burziáni"
  •     La chute des corps, II.
  •     Rendez-vous aux enfers, III.,"Stretnutie v pekle"
  •     La volupté d´être, 1954 , "Rozkoš bytia"
  •     Les rois maudits, 1955-1977, "Prekliati králi"
  •     Le roi de fer (Železný kráľ)I.
  •     La Reine étranglée (Zahrdúsená kráľovná)II.
  •     Les Poisons de la Couronne (Jedy v kráľovskej korune)III.
  •     La Loi des mâles (Zákon mužov)IV.
  •     La Louve de France V. (Francúzska vlčica)
  •     Le Lys et le Lyon, Ľalia a lev VI.
  •     Quand le roi perd le royaume VII., Keď kráľ stráca kráľovstvo
  •     Tistou les pouces verts,1957 , "Tistou zelené blchy"
  •     Alexandre le Grand, 1958 ,"Alexander Veľký"
  •     Les mémoires de Zeus,1963-1967
  •     L´aube des dieux I., Úsvit bohov
  •     Les jours des hommes, II., Deň ľudí

Zdroj: wikipedia.org

Späť