RYTMICKY NEVIAZANÁ REČ - PRÓZA: najzákladnejší rozdiel medzi veršovým textom a prózou je v grafickom členení textu. Próza je písaná od začiatku riadka do konca riadka a verš nevypĺňa rozsah stanoveného riadka. 

=> základné jednotky sú: veta, odsek, text, kapitola, diel

RYTMICKY VIAZANÁ REČ - POÉZIA: viazanosť sa prejavuje pravidelným opakovaním

=> základné jednotky sú: verš, strofa, báseň, spev, nadpis

RYTMUS: Rytmus je rozhodujúcim organizačným prvkom

RÝM: zvuková zhoda slabík na konci verša

• Združený rým: aa/bb/cc.
• Striedavý rým: abab.
• Prerývaný rým: abxb.
• Obkročný rým: abba.
• Postupný rým: vyskytuje sa vo väčších strofách => abcabc.

VERŠ: jeden riadok básne

STROFA: skupina veršov oddelená od inej skupiny veršov medzerou

PROZODICKÝ SYSTÉM

Systém, akým je usporiadaný verš po rytmickej stránke.

1. SYLABICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM: Nemá stopovo organizovaný verš !!!

• V slovenskej poézii ide o najstarší veršový systém (už v 16. a 17. storočí).
• Tvoril aj rytmický základ ľudových piesní (ústna ľudová slovesnosť).
•  Často sa nazýva aj Štúrovský veršový systém.

Vlastnosti sylabického veršového systému:

1. izosylabizmus: rovnaký počet slabík vo veršoch,
2. intonačná prestávka (dieréza – veršový predel): rozdeľuje verš na dve časti – polverše ->  spájanie veršov do dvojverší, dvojveršov do štvorverší ...

„Horí ohník, horí // na Kráľovej holi.

1. združený rým – aabb
2. rytmicko-syntaktický paralelizmus -  1 verš = 1 veta – nie sú tam veršové presahy

„Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia.

 Ponad vysoké hory, ponad rovné polia.“

2. SYLABICKO-TONICKÝ VERŠOVÝ SYSTÉM: Stopovo organizovaný verš !!!

• Občas sa používal sa v období baroka, klasicizmu (J. Kollár v znelkách Slávy dcery).
• Naplno sa v slovenskej poézii použil v období realizmu a symbolizmu - S. H. Vajanský a P. O. Hviezdoslav, I. Krasko.

Vlastnosti sylabicko-tonického veršového systému:

1. rozhodujúci je prízvuk, a nie dĺžka slabiky (ako v časomernom prozodickom systéme),
2. rytmus vzniká: pravidelným opakovaním rovnakého počtu rovnakých slabík,
3. narúšanie polveršového členenia,
4. narúšanie rytmicko-syntaktického paralelizmu,
5. tri druhy stôp: daktyl  (-UU) 3 slabiky; trochej (-U) 2 slabiky; jamb (U-) 2 slabiky.

1. Dvojslabičné slová = trochejské stopy:  voda, láska, (-U).
2. Trojslabičné slová = stopy daktylské: zabudne, zaplače (-UU).
3. Ak pred slovom stojí slabičná predložka (na, do, pod...), prechádza prízvuk spravidla na túto predložku: na vode (-UU).
4. viacslabičné slová tvoria dve stopy:

• štvorslabičné slová: prízvuk na prvej a tretej slabike => dve trochejské stopy,
• päťslabičné slová: prízvuk na prvej a štvrtej slabike => daktyl a trochej.

3. ČASOMERNÝ VERŠOVÝ SYSTÉM: Stopovo organizovaný verš !!!

Zakladajúci prvok rytmu = kvantita slabiky, rytmus vzniká striedaním dlhých a krátkych slabík.

Druhy dlhých slabík:

1. Dlhá prirodzene (natura longa): dlhá samohláska alebo dvojhláska, resp. ŕ, ĺ
2. Dlhá polohou (positione longa):

• po samohláske nasledujú dve a viac spoluhlások, aj keď sa tieto spoluhlásky nachádzajú v ďalšom slove,
• môžu sa hodnotiť aj ako krátke, ak to vyžaduje daný rytmus.

Stopy: daktyl (-UU), trochej(-U),  jamb (U-), spondej (- -)

Rytmický prízvuk časomerného verša sa nezhoduje s prirodzeným prízvukom v slovenčine, ktorý je na prvej slabike slova

DRUHY ČASOMERNÉHO VERŠA:

1. Hexameter: šesťstopový časomerný verš –používal ho Ján Hollý (eposy, selánky)

2. Pentameter: päťstopový daktylský verš, je rozdelený v polovici intonačnou prestávkou (dieréza). Oba polverše sú zložené z dvoch daktylských stôp a jednej neúplnej stopy, oba neúplné stopy v jednom polverši aj v druhom polverši tvoria spolu jednu stopu.

ELEGICKÉ DISTICHON: striedanie hexametra a pentametra => lyrické básne, ktoré mali smutný (elegický) charakter.