Michal Miloslav Hodža sa narodil

22. septembra 1811 sa v Rakši narodil Michal Miloslav Hodža, slovenský národný buditeľ, evanjelický kňaz, básnik, jazykovedec, reprezentant slovenského národného hnutia v 40. rokoch 19. storočia (člen „trojice“ Štúr-Hurban-Hodža); brat Ondreja Hodžu a strýko Jána Miloslava Hodžu a slovenského politika, štátnika a publicistu Milana Hodžu. Zomrel 26. marca 1870 v Tešíne.

Spočiatku patril k obhajcom biblickej češtiny ako spisovného jazyka, ale od druhej polovice 30. rokov ju už vo svetskej literatúre nepoužíval. Potom obhajoval nový spisovný jazyk. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny a na založení spolku Tatrín. Jeho názory na pravopis sa líšili od Štúrových radikálnych reforiem (Hodža chcel zachovať ä, y, dvojhlásky, rozlíšenie l a ľ na konci základného tvaru minulého času, písanie d, t, n, l pred e, i bez mäkčeňa), no napriek tomu sa plne postavil za nový spisovný jazyk, ktorý bránil pred stúpencami biblickej češtiny. V roku 1852 boli Hodžove pripomienky akceptované a Martin Hattala ich zahrnul do Krátkej mluvnice slovenskej.

Svoje prvé diela začal prednášať na schôdzkach Spoločnosti reči a literatúry československej ešte počas stredoškolských štúdií. Dôležitým dielom sa pre neho stala prednáška o československej reči, ktorá vyšla v almanachu Plody v roku 1836. Zúčastnil sa tiež prípravných prác na vydaní Zpěvníka, do ktorého prispel 43 pôvodnými piesňami.

Zdroj: wikipedia.org