Michal Miloslav Hodža zomrel

26. marca 1870 v Českom Těšíne zomrel jazykovedec, evanj. kňaz Michal Miloslav Hodža. Organizátor slovenského národného hnutia, príslušník štúrovskej generácie. Bol farárom v Liptovskom Mikuláši, ktorý sa stal vďaka jeho aktivitám jedným z centier národného života. Najprv bol stúpencom Kollárovej idey slovanskej vzájomnosti a jazykovej jednoty Čechov a Slovákov, neskôr spolu s Ľ. Štúrom a J. M. Hurbanom kodifikátor spisovnej slovenčiny. V r. 1842 iniciátor Slovenského prestolného prosbopisu. Zakladateľ vydavateľského spolku Tatrín, v revolučných rokoch 1848-49 signatár Žiadostí slovenského národa, organizátor Slovenského povstania. Od r. 1849 sa venoval najmä cirkevným záležitostiam, v r. 1862 bol suspendovaný, od r. 1867 žil v Těšíne. Tvorbou prispel k uvádzaniu novej slovenčiny do literatúry a praxe. V spise: Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo dokazoval opodstatnenosť existencie samostatného spisovného jazyka Slovákov. Autor jazykovedných prác: Epigenes Slovenicus - Potomok slovenský, Větin o slovenčine. Básnická tvorba: Matora, Slawomiersky, Vieroslavín. Narodil sa 22. septembra 1811 v Rakši.

Popis: Členovia slovenského vyslanectva u panovníka: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, M. M. Hodža, Ľ. Štúr, J. M. Hurban, Jaroslav Bôrik, Michal Rarus, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Karol Kuzmány. Zachovaný verný obraz Ľudovíta Štúra.

Datovanie: 20.3.1849

Kolácia: Dagerotypia, čb., 11 x 16 cm

Článok k Hodžovi:  hnonline.sk/c1-41937350-pred-140-rokmi-zomrel-michal-miloslav-hodza

Zdroj: Zlatý fond denníka SME