Milo Urban zomrel

10.03.2013 06:42

10. marca 1982 v Bratislave zomrel Milo Urban (pseudonymy Ján Rovňan ml., Podbabjagurský a i.), slovenský prozaik, prekladateľ a novinár, jeden z najvýznamnejších reprezentantov modernej slovenskej literatúry. Narodil sa 24. augusta 1904 v Rabčiciach.

Narodil sa v rodine hájnika a vzdelanie získal v Zázrivej, Polhore, Trstenej a v Ružomberku. Z rodinných dôvodov musel štúdium prerušiť a pracoval ako pomocný redaktor a úradník v Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Napokon sa rodinná i finančná situácia zlepšila a on mohol pokračovať v štúdiu na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, no štúdium predčasne ukončil pre finančné problémy.

Pracoval v časopise Slovenský národ v Bratislave, v roku 1927 však ostal po zániku časopisu nezamestnaný a venoval sa hlavne vlastnej literárnej činnosti. Bol redaktorom v časopise Vatra, neskôr pracoval v periodiku Slovák. Od roku 1940 bol šéfredaktorom ľudáckeho denníka Gardista.

Pred koncom 2. svetovej vojny emigroval do Rakúska, no v roku 1947 bol postavený pred ľudový súd a o rok neskôr odsúdený na verejné pokarhanie. V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde sa venoval najmä prekladaniu a neskôr pokračoval vo vlastnej literárnej tvorbe.

Tvorba

Urbanova prozaická tvorba patrí k trvalým hodnotám našej spisby. Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia 2. svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Umeleckou a dokumentárnou hodnotou vynikajú najmä jeho knihy spomienok. Prekladal z poľskej, nemeckej (Thomas Mann) a českej literatúry (Karel Čapek). Na jeho dielo mali vplyv hlavne Martin Kukučín a Svetozár Hurban Vajanský, ale tiež Ján Kalinčiak a Pavol Országh Hviezdoslav, zo zahraničných autorov potom Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Endre Ady, Petr Bezruč či Jiří Wolker.

Čo sa týka jeho noviel - napätie novely nepramení z vonkajších situačných prvkov, ale zo spôsobu, ako sa vo vedomí človeka postupne koncentrujú dojmy, myšlienky a obrazy, ktoré majú reálnu a dešifrovateľnú príčinu. Urbanova próza neprichádza s mravným ponaučením a odsúdením, ale s úsilím preniknúť do súhry síl v človeku - do jeho myšlienok, i do síl mimo neho, ktoré sa splietajú do tragickej nepochopiteľnosti a ovládajú jeho osud tak, akoby bol iba pasívnou súčasťou, hoci sa im vzpiera.

Poviedky, novely a romány

  •     1920 - Ej, ten tanec, poviedka (vyšlo v časopise Vatra)
  •     1922 - Jašek Kutliak spod Bučinky, novela
  •     1926 - Za vyšným mlynom, toto dielo sa stalo predlohou k opere Eugena Suchoňa Krútňava
  •     1928 - Výkriky bez ozveny, zbierka noviel
  •     1932 - Z tichého frontu, zbierka noviel
  •     1927 - Živý bič, román (1. diel trilógie)
  •     1930 - Hmly na úsvite, voľné pokračovanie diela Živý bič (2. diel trilógie)
  •     1940 - V osídlach, druhé pokračovanie diela Živý bič (3. diel trilógie)
  •     1957 - Zhasnuté svetlá
  •     1964 - Kto seje vietor
  •     1996 - Železom po železe

 

Eseje

  •     1970 - Zelená krv: Spomienky hájnikovho syna
  •     1992 - Kade-tade po Halinde
  •     1994 - Na brehu krvavej rieky
  •     1995 - Sloboda nie je špás

 

Ostatná tvorba

  •     1920 / 1921 - Zavrhnutý, báseň (vyšlo v časopise Vatra)
  •     1925 - Otroci predsudkov, divadelná hra (len ukážka, ktorá vyšla v časopise Slovenský národ)
  •     1934 - Česká literatúra a Slováci, prednáška
  •     1991 - Beta, kde si? , divadelná hra (rok zinscenovania, knižne nevyšla)

 

Preklady

  •     1951 - výber z ruských ľudových rozprávok
  •     1954 - Igor Newerly: Pamiatka z celulózky
  •     1959 - Aleksander Fredro: Pán Geldhab
  •     1960 - Karel Čapek a Josef Čapek: Zo života hmyzu
  •     1961 - Karel Čapek: Matka

Zdroj: wikipedia.org

https://www.orava.sk/osobnosti-milo-urban

Späť