Najskôr treba mať obrazu plné srdce - Josef Čapek

Profilová výstava maliara Josefa Čapka je exkluzívna. V iných slovenských či českých mestách pokračovať nebude.

BRATISLAVA. Mnohí ho poznajú vďaka veselej knižke Povídaní o pejskovi a kočičce či prostredníctvom kubistických obrazov reprodukovaných v dejinách umenia.

Josef Čapek však nebol ani zďaleka „len" ilustrátor či kubista. Slovenská verejnosť však jeho tvorbu na výstave dlho sledovať nemohla. Posledná s názvom Humanizmus a antifašizmus v diele Josefa Čapka sa odohrala v bratislavskej mestskej galérii pred takmer tridsiatimi rokmi, v roku 1981.

Zohnať a zavesiť Čapkove diela do bratislavskej galérie nebolo vôbec jednoduché. Príprava terajšej profilovej a zatiaľ najväčšej umelcovej výstavy na Slovensku trvala takmer dva roky.

Boje o obrazy

„Každý obraz sme museli doslova vybojovať," hovorí manažér a spoluautor výstavy Jan Kukal. „V českých galériách sú totiž Čapkove obrazy ozdobou stálych expozícií a museli sme ich tak zvesiť na tri mesiace vo veľmi exponovanom čase." Pre súčasnú výstavu v Mirbachovom paláci pozháňali jej organizátori 86 Čapkových obrazov a 34 kresieb, ktoré tematicky rozdelili do siedmich celkov. Diela sú požičané z jedenástich českých a jednej slovenskej galérie.

„Viac než polovica diel je od súkromných zberateľov. To všetko umožnila vnučka Josefa Čapka Kateřina Dostálová. Bez nej by sa výstava nemohla konať, pretože má autorské práva na dielo svojho starého otca," dodáva Jan Kukal. „Poistná hodnota obrazov a kresieb je nielen najvyššia v histórii Galérie mesta Bratislavy, ale poistka 7 180 000 eur nebola doteraz vyplatená na žiadnej slovenskej výstave."

Kateřina Dostálová vybrala pre výstavu i kurátorku, Alenu Pomajzlovú z Prahy, ktorá sa Čapkovmu dielu venuje už dlho.

 Istotne viem, že mám obrazy, ktoré raz budú niečo znamenať, ale to už bude, myslím, pre mňa neskoro.

Josef Čapek

Nie Picasso, ale Čapek

Expozíciu s názvom Tajomstvá obrazov otvára portrét Karla Čapka, brata Josefa, z roku 1907. O niečo ďalej už visia obrazy z úvodného tematického cyklu nazvaného Hľadanie moderného výtvarného jazyka.

Sú odrazom Čapkovho prvého pobytu v Paríži z roku 1911, kde sa zoznámil s tvorbou francúzskych kubistov. Pri svojich obrazoch sa však nesnažil napodobňovať velikánov, nemienil byť druhým Braquom či Picassom, ale stále Josefom Čapkom s vlastným postojom k tvorbe či kubizmu.

Jeho osobitý prejav vrcholil okolo roku 1914. Svedčí o tom aj druhý výstavný tematický cyklus výstižne pomenovaný Kúzla s tvarmi. Čapek sa v týchto obrazoch mení na umelca - staviteľa, kúzelníka. Z geometrických tvarov totiž skladá, zostavuje postavy a portréty, pričom ku geometrii pridáva i jemný prvok akéhosi poľudštenia. Kde-tu kučeru vlasov, linku klobúka či mašľu. Na stene druhej výstavnej miestnosti tak púta pozornosť séria portrétov, kde sa Čapkovi majstrovsky podarilo len niekoľkými čiarami vystihnúť celého človeka.

Šašek (1914-1915)

O Čapkove obrazy spočiatku nebol záujem. Sám umelec sa v roku 1917 sťažoval, že nepredal ani jeden. „Istotne viem, že mám obrazy, ktoré raz budú niečo znamenať, ale to už bude, myslím, pre mňa neskoro." Terajšia cena obrazov i rekordná výška ich poistnej sumy dokazujú, že Čapek sa nielen nemýlil, ale na svoju dnešnú „cenu" istotne ani nepomyslel. „Najskôr treba mať obrazu plné srdce, aby ho potom mohli byť plné oči," hovoril.

Detská dospelosť

V rokoch 1919 - 1938 ilustroval Čapek 35 kníh a jeho rukopis sa odtlačil asi na päťsto knižných obálkach. V jeho tvorbe nechýbajú ani texty, básne i obrázky venované deťom.

Práve detskému svetu je venovaný aj jeden z ďalších tematických cyklov. Neobsahuje však obrazy, ktoré by Čapek venoval detskému divákovi, ale tie, v ktorých sa snaží tvoriť ako dieťa. Mení farebnosť i intenzitu a ťahy svojich čiar.

Pozoruhodné je, že Čapkovi sa to naozaj podarilo. Jeho detské kresby v dospelom veku totiž nevyznievajú ako napodobeniny či kópie detských obrazov, ale získavajú nový rozmer akejsi detskej dospelosti.

Harmonikár (1919).

Zmrákajúce sa predtuchy

Posledný cyklus predstavuje tvorbu z tridsiatych rokov. Okrem uvoľnených obrazov, ktoré Čapek maľoval na Orave, sú tu zastúpené obrazy, na ktorých sa v symboloch odrážajú umelcove obavy z obdobia a z nástupu Hitlera k moci. Farby stemneli, priestor dostali symboly.

„Rozsiahly cyklus Oheň a túžba je, bohužiaľ, posledným maliarskym počinom Josefa Čapka," hovorí Jan Kukal. „Počas prvého dňa druhej svetovej vojny, 1. septembra 1939, bol zatknutý gestapom a šesť rokov bol väznený v koncentračnom tábore. Jeho telo sa nikdy nenašlo."

Pri záverečnom cykle sú preto vystavené aj listy písané v nemčine, ktoré Čapek posielal svojej pani Jarmile z koncentračného tábora. Poslednú báseň z tábora, v ktorej opisuje ťažké chvíle a ťažké dni, dni života a smrti, Josef Čapek napísal vo februári 1945.