Nobelové ceny za rok 2010

Nobelova cena

Nobelova cena sa udeľuje už od roku 1901 na základe poslednej vôle švédskeho vedca a podnikateľa Alfreda Nobela. V súčasnosti sa udeľujú ceny v odboroch medicína a fyziológia, fyzika, chémia, ekonomika a Nobelova cena za mier. Laureátmi môžu byť len žijúci vedci. Okrem diplomu a medaily dostáva ocenený aj 10 miliónov švédskych korún (cca 854 000 €).

Nobelovu cenu za literatúru získal peruánsky spisovateľ Mario Vargas Llosa

Akadémia uviedla, že Llosu oceňuje "za jeho mapovanie štruktúr moci a jeho prenikavé zobrazovanie odporu, revolty a porážky jednotlivca".

Vargas Llosa napísal viac ako 30 románov, drám a esejí, je prvým juhoamerickým laureátom Nobelovej ceny za literatúru od roku 1982, kedy bol takto vyznamenaný slávny kolumbijský prozaik Gabriel García Márquez. Veľký ohlas mal v roku 1963 prvý Llosov román Mesto a psi, pôsobivé spodobenie autoritatívnych systémov. Oceňovaný je aj jeho román Zelený dom (1965). V roku 1994 mu bolo udelené najprestížnejšie ocenenie španielsky písanej literatúry - Cervantesova cena.

Nobelovu cenu dostala trojica chemikov za tvorbu zložitých zlúčenín

Vedci, Američan Richardem F. Heck a Japonci Eičim Negišim a Akirou Suzuki, podľa komisie pracovali nezávisle od seba. Ich výskum však môže byť využitý predovšetkým v medicíne, poľnohospodárstve, ale aj v elektronike.

Porota ocenila postup, pri ktorom je použité paládium ako katalyzátor pri organické syntéz. Tato technika umožňuje vytvárať zložité organické zlúčeniny na báze uhlíka, ktoré sú natoľko komplexné, ako by vznikali prirodzene. Ide o nanotechnológiu, kde atómy paládia spúšťajú reakciu a umožňujú vytvárať uhlíkové väzby. Výskum má praktický dopad pri výrobe liekov a dokonalejšej elektroniky.

Nobelovu cenu za fyziku dostali Holanďan Andre Geim a Brit Konstantin Novoselov za výskum foriem uhlíka – grafén

Grafén je extrémne tenká forma uhlíku podobná grafitu, vlastne skoro dvojrozmerná, pretože má hrúbku jedného atómu a je priehľadný, prepúšťa svetlo.

„Tenučká vrstva obyčajného uhlíka, hrubá len jeden atóm, leží za touto Nobelovou cenou za fyziku,“ napísala vo svojom zdôvodnení švédska Kráľovská akadémia vied.

Ide o materiál, ktorý je pevnejší a tenší ako všetko, čo dosiaľ poznáme. Dokonca až taký tenký, že ho nemôžeme vidieť. Je silný a tenký,  prúd aj teplo vedie ešte lepšie ako meď, je priehľadný a pritom taký hustý, „že cezeň neprejde ani hélium, najmenší atóm plynu,“ zdôrazňuje Nobelova komisia.

 Mohli by vzniknúť úplne nové dotykové displeje, polovodiče, mikroprocesory rýchle tranzistory a počítače, ale aj nové metódy sekvenovania DNA.

Grafén má aj nezvyčajné správanie. Elektróny sa v graféne pohybujú bez kolízií rýchlosťou svetla. správajú sa, ako by nemali žiadnu hmotnosť. Dajú sa v ňom skúmať niektoré javy na subatomárnej úrovni bez drahých urychľovačov, najmä vlastnosti, ktoré sa očakávajú u čiernych dier, ale mohli by slúžiť aj na dokazovanie kvantovej teórie.

Nobelovu cenu za mier získal Liou Siao-po

Literárny kritik, historik a aktivista za ľudské práva Liou Siao-po (54) sedí vo väzení 500 kilometrov od Pekingu a o prestížnom ocenení zrejme ešte nevie. Napriek tomu dostal čínsky režim pod tlak, aký si Peking nepamätá.

Pred dvoma rokmi ho zatkli ako spoluautora Charty 08, aby bolo jasné, ako skončia všetci, ktorí budú podľa vzoru československej Charty 77 žiadať politické reformy v komunistickej Číne. Po roku ho odsúdili na jedenásťročné väzenie, pretože Chartu 08 v prísne kontrolovanom štáte podpísalo cez internet viac ako desaťtisíc Číňanov.

Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu získal Robert Edwards, otec oplodnenia in vitro.

„Tieto výsledky urobili možným boj proti neplodnosti,“ píše sa vo vyhlásené Nobelovej komisie

Zdroj: nobelprize.org