O Proglase s Viliamom Turčánym (rozhovor)

Viliam Turčány (druhý sprava) na výročnej členskej schôdzi literárneho klubu Bernolák v Trnave. Snímka: Jozef Kosák

• Vaše meno, pán doktor, je nerozlučne späté s dvomi veľdielami: S Danteho Božskou komédiou a s rozsahom nepomerne menším, no pre nás Slovákov veľmi významným básnickým dielom svätého Konštantína-Filozofa Proglas, ktorý ste prebásnili. V čase, keď tento Váš preklad vznikol, kardinál Ján Chryzostom Korec napísal: Náš básnik uprel pohľad na Slovo, ktoré bolo na počiatku nášho národného života a z ktorého národ žil celé generácie (Predslov k Proglasu 15. mája 1996).

– Mohlo by sa zdať, že Vaša posledná veta mieri priamo ku Konštantínovi Filozofovi, lebo aj on je básnik a je aj náš. Pravdaže z kontextu J. Ch. Korca, z jeho ďalšieho textu vyplýva, že ide o skvelú báseň, aj keď po formálnej stránke novátorskú – posledné slovo verša predchádzajúceho sa rýmuje s polveršom nasledujúcim, a to systematicky v celej básni s názvom: Stáť pred Metodom od Gorazda Zvonického: Zdedené Slovo zachovaj nám, Pane, veď na tej manne kvitli, zarodili, z nej sali sily a z nej čerpať budú mládniky ľudu... Táto báseň teda mieri k sv. Metodovi a jeho bratovi, k ich dielu, k manne na púšti národného života. Gorazd Zvonický má nesmiernu zásluhu, že prebásnil množstvo básnických liturgických textov, a teda že pokračoval v diele našich vierozvestov, ba – ak ma pamäť neklame, nebohý don Augustín Nádaský, Zvonického priateľ a spolupracovník v exile, mi dal vidieť aj Zvonického preklad Proglasu, a to v dvanásť- slabičných veršoch s prestávkou po šiestej slabike, aké sú (pravda, rýmované) v niektorých ľudových piesňach alebo básňach štúrovcov, napríklad v Bottovej Smrti Jánošíkovej:

Horí ohník horí | na Kráľovej holi...

  a nie s prestávkami po piatej alebo siedmej, ako je to v Proglase:

 Evanjeliu | Svätému som Predslovom:

Tak, ako nám to |  predriekli už proroci

(jako proroci | prorekli sonty priežde)

• V tom čase, keď vyšiel Váš spomínaný preklad Konštantínovho Proglasu, sme aj na stránkach nášho Blumentálu (č. 7/1995) priniesli o ňom s Vami rozhovor. Teraz sa dozvedáme, že vychádza nový preklad. Povedzte, prosím, čím je pre nás Slovákov a pre celý slovanský svet toto básnické dielo

– Úvod k evanjeliu Svätého Písma – také dôležité, že nestratilo na význame ani takmer po tisíc sto päťdesiatich rokoch od príchodu Solúnskych bratov na naše územie? V čom je jeho sila? – Sila Proglasu je v samom evanjeliu. No nielen v ňom. Sila je aj jedným z darov Ducha Svätého tak, ako aj dar umenia, a obidva tieto dary dvíhajú Filozofovu báseň do takých výšok ako antické drámy. Veď i verš Proglasu, nápodoba tzv. trimetra jambického, verša antickej drámy, pravda, už v národnom jazyku (nie v gréčtine či latinčine), je ojedinelým, áno, jedinečným javom v celej poézii 9. storočia i ďalších! Sila Proglasu ďalej je v tom, o čom hovorí akoby v srdci básne toto štvorveršie:

Lebo kto totiž prijme tieto písmená,

tomu sám Kristus svoju múdrosť vyjaví

a vaše duše p í s m e n a m i p o s i l n í

i skrze apoštolov, skrze prorokov (V 90 – 91).

• Dielo našich vierozvestov, ktorého Proglas je súčasťou, mimoriadne ocenil aj Svätý Otec Ján Pavol II., keď ich ustanovil za spolupatrónov Európy a práve v tomto mesiaci (14. 2.) si na nich v liturgickom slávení spomína celá Európa. Čím teda dedičstvo, ktoré nám zanechali sv. Cyril - Konštantín a Metod obohatilo aj „západný“ svet nášho kontinentu?

– Áno, Ján Pavol II., ktorý má byť 1. mája blahorečený, pokladal Proglas (poslal mu ho kardinál J. Ch. Korec) za významný medzník celej kresťanskej kultúry. Dielo Solúnskych bratov a ich žiakov, ktorým naši predkovia dosiahli, že sa náš jazyk stal (aj keď len na čas), štvrtým liturgickým jazykom aj v západnej cirkvi, je dodnes pokladom obohacujúcim celú európsku slovesnosť; už vtedy dýchala Európa obidvomi polovicami pľúc. A Proglas sa šíri aj dnes v Európe i vo svete najmä po tom, čo sa zistilo, že je to skutočná veľbáseň. U nás sa tak stalo najmä po prácach ruského filológa Romana Jakobsona pôsobiaceho v Čechách, Eugena Paulinyho, Jána Stanislava a ich žiakov. Patrí ku cti slovenských básnikov, že sa k Proglasu vinú ako k svojmu vzoru, napríklad Štefan Moravčík hovorí, že Proglas „odštartoval“ všetky básnické postupy v našej poézii. Rúfus v posudku na prvé vydanie Proglasu vo vydavateľstve Herba napísal: „Nevydať Proglas – bol by hriech“. Okrem kardinála Korca a iných duchovných na Slovensku je to najmä kardinál Tomko, ktorého najviac tešia „úžasne krásne Rúfusove modlitbičky“ a pripája k nim aj radosť z prebásnenia Proglasu, ktorý k stošesťdesiatemu výročiu vzniku Katolíckych novín vydali v osobitnej prílohe na kriedovom papieri Katolícke noviny.

• Spomenula som, že ste nanovo prebásnili Proglas. Prečo bolo treba znova prebásniť toto dielo? V čom je tento Proglas iný? Porovnajme aspoň úvod:

– Prvých päť veršov, ktoré uvádzate ako pôvodný preklad, je už moje prebásnenie na základe doslovného prekladu, ktorý sa mi nezachoval. Z jeho doslovného pretlmočenia sú doteraz známe len štyri verše v poznámkach v Paulinyho knihe: Slovesnosť a kultúrny jazyk Veľkej Moravy, ktorá vyšla k 1 100. výročiu príchodu vierozvestov k nám (Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Bratislava, 1964, s. 127):

Chcem radšej slov päť vyrieknuť

svojím rozumom ich vypovedať,

aby aj všetko bratia rozumeli,

než tisíce slov nezrozumiteľných...“

Pauliny k tomu pripája: „Toto nemohol povedať slovenský kňaz v Bulharsku. To mohol povedať iba muž, ktorý odvážne a dôsledne prebojúval na najvyšších západných cirkevných fórach práva Slovanov na sloviensky preklad Písma a na sloviensku liturgiu“. Moje najnovšie prebásnenie len prehlbuje a spresňuje Paulinyho zistenia tak, ako o Proglase prenikavo konštatuje jeden z najplodnejších literárnych vedcov u nás, Július Pašteka: „Proglas, ako každé významné a výnimočné dielo sa poddávalo a poddáva sa iba postupne hĺbkovej interpretácii. Často vďaka viacerým odborným bádateľom“ (Július Pašteka: Svätý Konštantín v plnom kresťanskom svetle; Jozef Kútnik Šmálov: Prvý učiteľ slovienskeho národa, Bratislava, LÚČ 1999, s. 15).

• Sú v prebásnenom Proglase podstatné zmeny?

– Ak nová verzia prináša až 30 – 40 % opráv, je pravdepodobné, že hovorí niečo nové aj k podstate básne. Všetky opravy smerujú k tomu, že Proglas je síce adresovaný všetkým Slovanom, no predovšetkým našim predkom a všetkým ľuďom v Rastislavovej ríši. Je odpoveďou na panovníkovu žiadosť o učiteľa, ktorý bude vyučovať v zrozumiteľnom jazyku, a predovšetkým samému Rastislavovi tak, ako mu to hovorí aj cisárov list v 14. kapitole Života Konštantínovho. V Proglase sa slovo jazyk vyskytuje až sedemkrát, slovo národ iba dva razy. Evanjelium je prirovnané k dažďu Božích písmen, pod ktorým semeno kresťanstva zasiate už skôr spôsobí, že pri Rastislavovi „plod Boží vzrastie tak čo najväčšmi“ (V. 72).

• Čo by bolo treba urobiť, aby sa toto výnimočné dielo dostalo viac do povedomia našich ľudí a aby sme ho docenili tak, ako si to zaslúži?

– Môj nebohý priateľ, vynikajúci literárny vedec Oskár Čepan hovoril, že Proglas by sa mali učiť naspamäť už na základných školách. Ja by som to zúžil aspoň na hercov-recitátorov, profesionálov, a rozhlas a televízia by ho mali vysielať čo najčastejšie. Mal by sa sfilmovať rozhovor Filozofa s Rastislavom: Filozof by mu ho mal recitovať. Analyzovať Proglas, jeho vysoké umenie, atď, atď, kde sa len dá!

• A čo Danteho Božská komédia, dočká sa náš čitateľ ďalšieho vydania, alebo nebodaj pracujete aj na novom preklade tohto diela?

– Spoločnosť Danteho Aligieriho na Slovensku pripravuje nové vydanie Danteho Očistca, druhého dielu Božskej komédie. Prezrel som už prebásnenie, ktoré nepotrebuje opravy, kontrolujem komentár a chcem napísať doslov o umení Danteho – keďže Očistec je aj o umení, aj o ňom. Sám na to upozorňuje na začiatku skutočného Očistca v deviatom speve. Čitateľ, vidíš, ako k vyšším sféram dvíham svoj spev: nuž, spej hor s mojím dielom, čo umením vždy väčším podopieram.

Ďakujem básnikovi Viliamovi Turčánymu za rozhovor. X. Duchoňová

10. 02. 2011, X. Duchoňová

Zdroj: https://www.krestanskemedia.sk/clanky_detail/?id_medium=23&id_cislo=122&id_obsah=249

www.books.sk