Pavel Bunčák sa narodil
4. marca 1915 sa v Skalici narodil Doc. PhDr. Pavel Bunčák, slovenský básnik, literárny vedec, vysokoškolský pedagóg, publicista a prekladateľ. Zomrel 5. januára 2000 v Bratislave.
Prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán a Slovenské pohľady, neskôr pravidelne prispieval aj do časopisov Slovenská literatúra a Slovenská reč. Svojou tvorbou sa radí medzi slovenských nadrealistov, ktorých ovplyvnil francúzsky surrealizmus a český poetizmus. Vo svojej tvorbe využíva prírodné, intímne a spoločenské motívy a v poézii hľadá prirodzenosť, lásku a ľudskosť, vďaka čomu sa častým motívom jeho veršov stáva srdce. Okrem vlastnej tvorby sa venoval i prekladom z francúzskej poézie (Charles Baudelaire, Paul Eluard, Guillaume Apollinaire a i.), ale aj z poľskej a ruskej poézie. Preklady publikoval časopisecky.
Poézia
- 1941 – Neusínaj, zažni slnko
- 1946 – S tebou a sám
- 1948 – Zomierať zakázané
- 1954 – Pierkom holubice
- 1962 – Prostá reč
- 1966 – Je to pravda, je to sen
- 1971 – Hrdá samota
- 1973 – Útek a návrat
- 1975 – Básne
- 1978 – Spáč s kvetinou
- 1989 – Škola nostalgie
- 2002 – Záhradník snov
Próza
- 1973 – Hriešna mladosť
Zdroj: sk.wikipedia.org