Peter Nagy - Chráň svoje bláznovstvá

V prvej polovici 80. rokov sa vyrojilo na slovenskej scéne množstvo rôznorodých spevákov a kapiel. Pravdepodobne najslávnejší bol Peter Nagy, pôvodne folkový pesničkár. Stal sa skutočnou hviezdou novej generácie - ako spevák naozaj neoplýva veľkým hlasom, ale mladých ľudí zaujal celkovým pôsobením. Pesničkami, ktoré mali "ťah na bránu", novým zvukom a prepracovaným imidžom. Dalo by sa povedať, že na ceste ku sláve použil podobný vehikel (aj keď skromnejší), ako Madonna - ktorá, mimochodom, vydala debut v roku 1983, kedy Nagy bodoval s megahitom Profesor Indigo.

Nová vlna - nagymánia

Vypredával haly a amfiteátre, jeho skladby boli ultrahitmi.

Bola doba štýlu nová vlna a tú opatrne akceptovali aj strážcovia kultúry. Treba zdôrazniť, že slovenskej kultúry, v Česku komunisti progresívnu časť hudby jednoducho zatrhli.

Peter Nagy bol nový, a tak aj pôsobil. Strhla sa priam nagymánia, ako predtým modusománia a elánománia a po ňom haberománia. So svojím blízkym spolupracovníkom Júliusom Kinčekom vedeli napísať piesne, ktoré sa melodickou prieraznosťou dostali do priazne mladých ľudí a sám Nagy písal texty, z ktorých možno niekedy skúsenému "majstrovi slova" krútilo ušami, ale boli autentické a mladí im verili. Tretím dôvodom popularity bol nepochybne imidž. Našuchorené účesy Nagya a členov kapely, na tú dobu bizarné kostýmy či jemné pohyby boli priamo v opozícii k hudobníkom typu "obyčajný, slušný chalan", "len žiadne kostýmy, prosím" alebo "rozkročím sa a som najväčší samec".

"S Petrom som sa zoznámil vo Vojenskom umeleckom súbore, predtým sme sa okolo seba len mihli na festivale v Bojniciach," spomína Július Kinček. "Spriatelili sme sa a hneď sme začali robiť hudbu." Vo VUS-e boli spolu rok - od októbra 1982. Kinček predtým hral v progresívnych skupinách ako Soľ nad zlato. "Mal som aj folkovú skupinu Zátvorka, kde účinkovali významné osobnosti scény - Zuzana Homolová a Miloš Janoušek. S Petrom Nagyom to bolo vlastne prvýkrát, keď som začal robiť pop. Ale nemal som presne sformulované a premyslené, akože ,teraz idem robiť pop'. Mal som vzťah k hudbe a chcel som sa jej venovať," hovorí dnes.

Kinček s Nagyom majú album autorsky rozdelený približne na polovicu, jediná pesnička, kde sú podpísaní obaja, je Kristínka. "Peter zložil verzie a ja refrény aj medzihry. Bola to pieseň určená pre Bratislavskú lýru, takže má kantilénovú stavbu. Celú som ju aj aranžoval. Sú tam aj sláčiky a dievčenská vokálna skupina. Čo sa týka aranžmánov ostatných skladieb, mali sme predstavu, ako majú znieť, ale zvuk ovplyvnila aj skupina. Napríklad Taxis je kapelové dielo, pamätám sa, ako to vzniklo v skúšobni, bola to moderná, dobová vec." Sláva Petra Nagya Kinčeka veľmi neprekvapila. "Skutočnou explóziou a kľúčom do trinástej komnaty bola pesnička Profesor Indigo, my sme už len nadviazali na jej úspech. Takže ma neprekvapilo, že ďalšie piesne boli úspešné."

Albumu Chráň svoje bláznovstvá sa predalo 620-tisíc kusov, čo je neuveriteľné číslo na dnešné pomery, keď už

10-tisíc predaných nosičov je mimoriadnym úspechom.

Bol som všetkým protivný

Z generácie, ktorá prišla na scénu v 80. rokov, sa pomerne veľa umelcov udržalo na scéne dodnes. Jedným z nich je aj Peter Nagy.

Čo predchádzalo nahraniu vášho úspešného debutu Chráň svoje bláznovstvá? Aká bola vaša cesta od folku k popu?

Veľmi dôležité bolo pre mňa stretnutie s gitaristom Karlom Witzom, ktorý hral v skupinách Modus a Collegium Musicum. Dal mi základy elektrickej gitary a s jeho skupinou som nahral skladbu Profesor Indigo. Tá na albume nie je, ale bol to môj prvý hit.

Prečo ste ho nedali na album?

Vtedy sme pesničkami mrhali. Medzitým som mal už dva single a chcel som niečo nové. Indigo bola už rok stará pieseň, nám sa to zdalo veľmi staré. Ale na albume sú aj tak "šuplíkovky". Napríklad Poslednýkrát som napísal, keď som mal sedemnásť rokov, to bola jedna z mojich prvých piesní vôbec. Potom tam boli skladby, ktoré vznikali počas mojej vojenskej služby s Julom Kinčekom. A pieseň Taxis, určite prvý slovenský rap. Tú som napísal v Berlíne, hneď po vojne, kde som bol na turné s jedným kanadským pesničkárom. Tam som videl v televízii vystúpenia Grandmaster Flash naživo, a to ma inšpirovalo. Takže materiál na debut vznikal asi sedem rokov a skôr bol problém, ktorú pieseň tam dať a ktorú nie. Niektoré sa potom uplatnili na ďalšom albume Mne sa neschováš.

Ako vznikal album?

Kapelová atmosféra bola skvelá. Mal som výbornú partiu muzikantov - Miro Okál, Laco Kozuszník, Ivo Volejníček, Paľo Matuška. Boli sme priam fanaticky nadšení. Na albume hosťoval aj Vašo Patejdl a vokálna skupina Trend, ktorá bola veľmi vychytená. Nahrávali sme ju v Pezinku, v legendárnom štúdiu v zámku, kde vznikali dobré veci - človek tam bol izolovaný, neboli mobilné telefóny ani maily, tak sme mohli robiť sústredene. Dôležitá bola asi aj dobrá krčma s domácim vínom a fazuľovou polievkou. Najlepšie veci vznikajú, keď sa niečo začína, lebo všetci do toho dávajú maximum a totálne tomu veria. Tento album bol pre mňa zlomový, lebo sa mi splnil detský sen. Zaujímavé bolo, že keď sa začal predávať, hneď prvý deň sa ho predalo 80-tisíc kusov. V Priore na Kamennom námestí stáli fronty. Jedného chalana vtedy sotili, poranil sa, takže musela prísť sanitka a predaj prerušili. Alebo sa stávali také veci, že sme mali koncert deň po Bratislavskej lýre, kde som spieval Kristínku. Vtedy mala premiéru. A dievčatá vedeli text naspamäť.

Mala sláva nejakú akceleráciu alebo prišla zo dňa na deň?

Na súťaži mladých talentov Coca-Cola Popstar, kde som bol šéfom poroty, som povedal - ak nevyhráte, nezúfajte. Mne to trvalo sedem rokov. Sedem rokov som hral "do steny". To môže len posilniť. Niektorí ľudia hovorili, že som sa stal slávny iba vďaka imidžu a podobne, ale mal som tvrdú školu hrávania po kluboch. Aj s kapelami, hral som aj s košickou skupinou Profily. A bol som zúfalý, hovoril som si, že keď sa mi po škole a vojne nepodarí preraziť, končím. Mal som 23 rokov a cítil som sa veľmi starý. V tomto sú na tom dnešné skupiny lepšie, majú viac možností, internet. Apropo, pesnička Profesor Indigo po nahraní dva roky ležala v košickom archíve, kým sa dostala von.

Ale potom zabrala veľmi intenzívne. Bol to spúšťací mechanizmus vašej slávy.

V roku 1983 ju nasadili do hitparády 5xP, z nuly vyletela na prvé miesto. V konkurencii Elánu, Olympicu, Žbirku a Gombitovej. Na prvom mieste bola päť týždňov, potom ju museli vyhodiť, také boli pravidlá. Ale mali sme právo nasadiť novú vec. Tak sme nasadili pieseň Vzdávam sa ti a situácia sa zopakovala. A to isté sa zopakovalo s pesničkou Už je tu láska. A potom sme dali So mnou nikdy nezostarneš a to bolo to isté. Podobne to bolo v Triangli. Bol som už všetkým protivný. Bolo to ako zadržiavaný orgazmus - dlho nič a potom zrazu výbuch.

Ako to bolo v Česku?

Tam prišla slovenská vlna do veľmi špecifických podmienok. Pracovalo sa inak, konzervatívnejšie. Boli tam renomovaní skladatelia a producenti prepojení s televíziou a rádiami a mali to pod kontrolou. Zrazu prišli slovenské kapely a hrali úplne inak - a nikoho sme sa nepýtali, či to takto môže byť. Z viedenského rádia a televízie sme si nahrávali kapely, o ktorých v Česku nemali ani potuchy. Keď sme boli na vojne, manželka Jula Kinčeka nahrávala hitparádu z rakúskeho rádia a potom sme to počúvali.