Pomlčka a spojovník

Pomlčka a spojovník

Interpunkčné znamienka pomlčka a spojovník majú odlišný význam a ich používanie určujú Pravidlá slovenského pravopisu. Spojovník, čiže kratšia vodorovná čiaročka, ktorú píšeme bez medzier (-), sa v slovenčine používa predovšetkým na vyjadrenie vzájomnosti, napríklad v zlučovacom vzťahu v zemepisných názvoch typu Česko-Slovensko, Šaštín-Stráže a v niektorých zložených slovách ako bielo-modro-červená (zástava), vedecko-technická (revolúcia), Geigerov-Müllerov (počítač) či česko-slovenský (slovník). Spojovník sa používa aj vo výrazoch založených na protiklade: hory-doly, dňom-nocou, kamarát-nekamarát; v spojeniach na vyjadrenie stupňovania: dlhý-predlhý, dávno-pradávno; pri opakovaní výrazu: ledva-ledva, len tak-tak či v expresívnych výrazoch napodobňujúcich zvuk, ako štrng-brng, cingi-lingi, ťuk-ťuk. Na označenie rozpätia, spoluautorov, spoluusporiadateľov, spojencov, partnerov v rokovaniach či súperov v súťaži sa však používa pomlčka, teda dlhšia vodorovná čiaročka, ktorá sa oddeľuje medzerami ( – ). Píšeme v rokoch 1992 – 1995, 5. – 10. apríla, strana 23 – 29, ako aj rokovania Obama – Medvedev, kniha autorov Pauliny – Ružička – Štolc, zápas Hrbatý – Sampras.

Zdroj: Jazyková poradňa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV