Podstata pravidla o rytmickom krátení (rytmického zákona) spočíva v tom, že pri tvorení slov a tvarov v slovenčine nemôžu v jednom slove bezprostredne po sebe nasledovať dve (a už vôbec nie tri) dlhé slabiky. Ak by mali po sebe nasledovať, nasledujúca sa kráti.

Dlhé slabiky su:

1. slabiky s jednoduchými dlhými samohláskami - á, é, í, ó, ú;
2. slabiky s dvojhláskami - ie, ia, iu, ô;
3. slabiky s dlhými slabičnými spoluhláskami - ŕ, í.

Pri skracovaní sa dlhé samohlásky menia na krátke samohlásky a dvojhlásky sa menia takto: ia - a, ie - e, iu - u, ô - o.

VÝNIMKY Z PRAVIDLA O RYTMICKOM KRÁTENÍ

• V pádových príponách podstatných mien stredného rodu vzoru vysvedčeníe:

prítmie - prítmia - prítmiu - prítmí - prítmím; prútie, lístie, tŕnie, skálie, pokánie, poriečie, tŕstie, siatie, státie, krvipreliatie, ústie

• V pádových príponách živočíšnych pridavných mien vzoru páví:

líščí - líščieho - líščiemu - líščích - líščím -     líščími; kohútí, krokodílí, vtáčí, motýli, diviačí, škovránčí, netopierí, býčí

• V pádovej prípone -í (ktorá je vždy dlhá) genitívu množného čísla podstatných mien ženského rodu:

tlačiarní, tovární, sklární, spálni, klieští, kázní, lekární, čakární, schôdzí, teplární, básní, siení, strojární, pekárni, oceliarní, dielní

Upozornenie

V datíve a lokáli množného čísla týchto slov však pravidlo o rytmickom krátení platí: lekárňam - lekárňach, spálňam - spálňach, kliešťam - kliešť ach, tlačiarňam - tlačiarňach, kázňam - kázňach

• V tvaroch genitívu množného čísla s vkladnou dvojhláskou ie slov skloňujúcich sa podľa vzoru žena, ulica, mesto:

výhier, krídiel, písiem, čísiel, pásiem, sídiel (popri výher, krídel, píšem, čísel, pášem, sídel), Mlynáriec, hospodárstiev, pasienkárstiev, korupčníctiev, úplatkárstiev, cigánstiev

• V príponách prítomného času slovies vzoru rozumieť:

vytriezvieť: vytriezviem - vytriezvieš - vytriezvie - vytriezvieme - vytriezviete (v 3. osobe sa-ie- skracuje: vytriezvejú)', múdrieť, zmúdrieť, krásnieť, znervóznieť, zvážnieť

• V prípone –ia 3. osoby množného čísla prítomného času, v príponách pre chodníka –iac, v príponách pritom ného činného príčastia -iaci, -iaca:

súdia, súdiac, súdiaci; bránia, brániac, brá- niaci; hlásia, hlásiac, hlásiaci; pília, píliac, píliaci; triedia, triediac, triediaci; nútia, nútiac,, nútiaci; ľúbia, ľúbiac, ľúbiaci; vŕšia, vŕšiac, vŕšiaci; vrátia, vrátiac, vrátiaci; chránia, chrániac, chrániaci

• V prípone minulého činného pri častia vší, -všia, -všie po predchádzajúcej dvojhláske ia:

usmiavší, usmiavšia, usmiavšie; zasiavší, zasiavšia, zasiavšie; udavší, udavšia, udavšie;liavší, vyliavšia, vyliavšie

• V tvaroch opakovacích slovies zakončených na –ievať:

 súdievať, súdievam, súdievaš, súdieva, súdieval; ťpálievať, tvárievať sa, blúdievať, chválievať, trúbievať, trápievať, smútievať

• V príponách -iar, -iareň sa dvojhláska ia neskracuje:

míliar, prútiar, múčiar, triediareň, bieliareň

• V zložených slovách:

tretíkrát, párkrát, pätnásť násobný, viacnásobný, viacmiestny, jedenásťmiestny, dvanásťtriedny, šéftréner

• V tvaroch neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čertvie-, ktovie-, neviem-:

niečí, niečia, niečie, niečieho, niekým, niečími, , s bárským, bárčím, bohviečím, čertviekým,ktoviekým, ktoviečím, neviemčí, neviemčia, neviemčiu

• V niektorých slovách s predponou ná-, zá-, sú-:

námietka, nátierka, nádielka, súčiastka, uzávier- ka, zásielka, zámienka, zálievka, Záriečie