Prvá slovenská kuchárska kniha
Recepty kuchárskych majstrov sa zachovali jednotlivo ešte zo staroveku, kým stredovek ich mal už v kuchárskych knihách, nerátajúc do toho zápisy jedál z kráľovských dvorov, najmä francúzskych. Recepty si zapisovali aj manželky panovníkov, ba aj samotné panovníčky. Existuje domáca kuchárska knižka cisárskej rodiny z čias panovania Márie Terézie. Dodnes vo Viedni pripravujú Cisársky trhanec Františka Jozefa. Obľúbené jedlá šľachty sa dostali tiež do kuchárskych kníh, napr. slávna Sacherova torta, ktorú si môže dnes objednať návštevník kaviarne a reštaurácie Sacher vo Viedni. Recept je tajomstvom a je pôvodný.
Kuchárske knihy vydávali v krajinách, kde už bola kuchárska tradícia - vo Francúzsku, Anglicku, Nemecku a neboli to recepty ľudovej či národnej kuchyne, aj keď v 19. storočí boli v nej zastúpené tiež najtypickejšie.
Veľkým prekvapením bola v roku 1870 v Budapešti kuchárska kniha s 1500 receptami v slovenskom jazyku s názvom "Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči" - k velikému osohu nie len pre domácu potrebu, ale aj pre hospodárstvo, obsahujúc tie najjednoduchšie, ako i najvyberanejšie jedlá i pre každodenné i mimoriadne skvelé hody. Zostavil a vydal ju Ján Babilon, vážený mešťan Budapešti, ktorý kuchárske remeslo pokladá za umenie. Pochádzal z Gemera, z mnohodetnej rodiny a pretĺkal sa životom ako sirota. V Pešti mal reštauráciu, kde sa varili slovenské jedlá a kde sa schádzali popredné osobnosti slovenskej kultúry. V úvode svojej kuchárky Ján Babilon píše, že dielo takéhoto druhu a rozsahu (má 500 strán) mali v Európe len veľké národy, preto ako dobrý vlastenec a národovec po dvadsaťročnej usilovnej robote vydáva dielo, ktorým sa Slováci - hoci do počtu malý národ - aj v tejto oblasti odbornej činnosti čestne zaradujú do európskej kultúrnej sféry. Kuchárka má 1500 vecne rozčlenených receptov na polievky, mäso, prívarky, kompóty, múčniky, nápoje, veľké hostiny, bankety pre 500 ľudí, rôzne slávnostné príležitosti, na zaváranie. Sú použiteľné aj dnes. Osobitné miesto venuje bylinkám ako voňavému koreniu, ktoré si môžeme sami vypestovať alebo nazbierať v prírode. Dáva návod na pestovanie šampiňónov "každému pri jeho dome". V úvode píše: "Táto kniha má vytýčený vznešený cieľ a pretože slovenský národ takú knihu dosiaľ nevidel, dalo veľa práce knihu nielen spísať tak, aby nezostala v pozadí za nemeckými kuchárskymi knihami, ale aby bola každému aj zrozumiteľná. Keby už aká-taká malá slovenská kuchárska kniha vyšla, bolo by mi bývalo ľahšie zhotoviť ju, lebo by už bol našiel všelijaké kuchárske výrazy či pre práce či pre jedlá. Ak dakto druhý za mnou s takýmto podujatím vystúpi, ten bude mať skrze moju prvú knihu akoby chodník k cieľu, lebo je ľahšie už dačo hotové premeniť, nežli pôvodne napísať, o čom ešte nik nevedel."
Babilon dáva rady, ako treba ekonomicky zhodnotiť úrodu takto: "Naše horné kraje veľa ovociny rodia, či by nebol väčší osoh, keby sa ovocie zaváralo a tak predávalo - čo tuná v Pešti veľké peniaze donáša. Keď sa surové zváža, mnoho sa z neho pokazí a osoh je pri tom všetkom malý. Kto chce ovocie zavárať, ten sa to z povetria nenaučí, z kuchárskej knihy áno."
Zaujímavá je Babilonova charakteristika slovenských žien a dievčat v 19. storočí, o ktorých píše, že Slovenky (mestské ženy) radšej čítajú romány, noviny, hrajú na "klavieri", venujú sa spoločenskej činnosti, len nie a nie vziať varechu do ruky a krútiť sa okolo sporáka. To prenechávajú slúžkam.
Tejto jedinečnej knihe, ktorá mala veľký úspech, sa oplatí venovať pozornosť, pretože je unikátna vo svojej dobe, svojím jazykom i obsahom. Nadväzuje na dobré tradície ľudovýchovnej literatúry z predštúrovských čias. Babilonova kniha je ľudovou kuchárkou, aj keď má recepty na bankety, radí dietárom i vegetariánom. Ďalších dvoch vydaní sa dočkala v roku 1894 tiež v Budapešti Kolomanom Rózsom s manželkou, v roku 1907 a až v roku 1989 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave.
Zdroj. štvrtok 12. 1. 2006 | Soňa MAKAROVÁ
https://korzar.sme.sk/c/4507099/prva-slovenska-kucharska-kniha.html