Raz vo fašiangy počul Jozef Ľ. Holuby

Raz vo fašiangy počul Jozef Ľ. Holuby, ako žiak modranský, veľký krik. Skočil k obloku a ostatní jeho spoluobyvatelia tiež. Pod samým oknom ich izby bola vytiahnutá šnúra, na akú sa prádlo sušiť vešia, a na tej šnúre visel istý študent z Myjavy, ktorému iní dvaja študenti šnúru popod pazuchy prevliekli a tak ho vytiahli na stenu. Čím viac sa tomu ostatní chlapci smiali, tým viac ten na tej šnúre nadával. Ako ho so šnúry spustili, hneď letel k rektorovi Kalinčákovi, ktorý sa nad tým, pravdaže trošku hrubým žartom, mal od smiechu popukať. Žiak - mučeník mu však riekol:

„Vysokoučený pane! To neni do smiechu; dnes ma zavesili za ruky, zajtra ma môžu zavesiť za krk!“

Kalinčák si dal obžalovaných zavolať, naoko ich prísne pre ten kúsok vyhrešil a bolo dobre.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 24)