Rembrandt Harmenszoon van Rijn zomrel

04.10.2013 06:47

4. októbra 1669 v Amsterdame zomrel Rembrandt Harmenszoon van Rijn, holandský maliar a grafik, významný predstaviteľ európskeho baroka, jeden z najväčších svetových maliarov vôbec. Narodil sa 15. júla 1606 v Leidene.

Z tohto raného obdobia pochádza viacero obrazov vyznačujúcich sa síce neveľmi zložitou farebnou kompozíciou, no pevnou formou. K takýmto prácam patrí napr. Judáš vracia peniaze, rozvíjajúci známy novozákonný príbeh. Dielo, ktoré Rembrandt namaľoval vo svojich dvadsiatich troch rokoch existuje v dvoch replikách (originál je stratený). Už vtedy bol považovaný za uznávaného majstra. Rané obdobie dotvárajú i podobizne jeho rodičov a viaceré autoportréty.

Zanietenosť svojej práci a umelecké nadanie mali za následok, že už zakrátko začal Rembrandt dostávať objednávky prác a o jeho diela sa začali zaujímať obchodníci s umením. Rembrandt opustil rodné mesto a presťahoval sa do Amsterdamu.

Holandsko v prvej polovici 17. storočia patrilo medzi svetové hospodárske veľmoci a Amsterdam bolo jedno z najbohatších miest Európy. Križovali sa tu obchodné cesty, amsterdamský prístav bol kotviskom lodí z ďalekých východných krajín. Amsterdam poskytol mladému Rembrandtovi možnosť plného umeleckého vyžitia. Dôkazom toho je i jeho prvá väčšia práca. Už v prvom roku pobytu dostal ponuku maľovať veľký skupinový portrét - Hodina anatómie u doktora Tulpa.

Realizáciou tohto diela sa zaradil medzi veľkých majstrov, hodných označenia geniálny umelec. Množstvo objednávok, ktorými bol zahrňovaný, ho povznieslo i ekonomicky. Po počiatočnom bývaní v podnájme si v roku 1639 kúpil vlastný dom. Ešte predtým sa však oženil. V dome maliara a obchodníka s rytinami Hendricka van Uylenburgha sa zoznámil s jeho neterou Saskiou a v roku 1633 si ju vzal za manželku. Saskia pochádzala zo starej a vznešenej rodiny a tak týmto sobášom získal Rembrandt veľký majetok, ktorý mu dovolil prestať prijímať objednávky na portréty a venovať sa slobodnej umeleckej práci. Saskia priniesla do manželstva na tú dobu bohaté veno 40-tisíc zlatých a Rembrandt sa stal podielnikom vo van Uylenburghovom obchode.

Nasledovalo veľmi šťastné a veľmi plodné obdobie. Saskia ako milovaná žena zohrala veľkú rolu nielen v umelcovom živote ale bola mu doslova umeleckou múzou. Svedčí o tom viacero jej portrétov, napr. Portrét Saskie s kvetinou, Saskia ako Flóra či jeho autoportrét so Saskiou, ktorý veľmi názorne ukazuje vtedajší Rembrandtom život a prepych, zabezpečenosť a šťastie v manželstve.

Jeho záujem o zobrazenie i myšlienkovo a obsahovo hlbších tém dokladajú práce Obetovanie Izáka a Anjel opúšťa Tobiáša, pochádzajúce tiež z tohto obdobia. Sem možno zaradiť i veľkú podobizeň Rabína.

Postupom času sa prehlboval myšlienkový obsah Rembrandtových diel. Badať tu prechod od zachytávania dramatických výjavov k vykresleniu najhlbších ľudských pocitov. Výrazným atribútom jeho diel sa stával výraz tváre zachytených postáv. Charakteristickým rysom tohto obdobia bol maliarov rozkol medzi všeobecnými požiadavkami spoločnosti a vlastnými umeleckými ambíciami. Za dôkaz tohto umeleckého prerodu možno jednoznačne považovať Rembrandtovo najslávnejšie dielo Nočná hliadka. Zobrazenie streleckej roty kapitána Fransa Banninga Cocqua popieralo všetky dovtedajšie ustálené konvencie na skupinový portrét.

Obraz dokončil v polovici roku 1642. Do tohto obdobia spadá i príchod ťažkých chvíľ v osobnom živote. Jeho milovaná Saskia ochorela na tuberkulózu a po krátkom čase zomrela pričom mu zanechala deväťmesačného syna Tita. Titus však nebol Rembrandtovým jediným dieťaťom. Už v roku 1635 zomrel jeho prvý syn, ktorého o tri, resp. o päť rokov nasledovali i dve dcéry.

Pri hodnotení Rembrandtových prác možno povedať, že jeho dielo napriek vonkajším okolnostiam ostávalo svojské. Prekonávalo zásahy zvonku, pretváralo okolnosti a spoločenské predsudky mu pomáhali rásť a vyzrieť do nadčasových dimenzií.

Rembrandt sa prejavil vo všetkých podobách maliarskeho umenia: bol portrétistom i krajinárom, maliarom, grafikom i kresliarom. Vo svojich prácach zachytil témy všeobecné, historické, alegorické ale i vrcholne intímne. Maľbou sa dotýkal života a život tvoril. Nachádzal pravdu či múdrosť bytia ako poéziu a krásu.

Maliarske diela, ktoré Rembrandtovi priniesli celosvetovú slávu, tvoria najvýznamnejšiu časť jeho prác. Svojim portrétom i krajinomaľbám dal nový rozmer. Obchádzajúc zaužívané konvencie a normy pre zobrazenie ponúkanej scény dal plne vyniknúť svojím najvnútornejším predstavám. V hodnotení kunsthistorikov sa mu dostalo prívlastku „majster šerosvitu“.

Rembrandtove maliarske práce sú dodnes veľmi obdivované a tvoria najväčšie klenoty svetových múzeí. Svetoznámemu amsterdamskému Rijksmuseu dominujú práve diela slávneho rodáka.

Rembrandtovo grafické dielo vznikalo na okraji jeho maliarskej činnosti, no napriek tomu sa dočkalo súhrnného súpisu skôr ako maliarske práce. Už do polovice 18. storočia sa datujú prvé pokusy o vedecké zosumarizovanie jeho prác. Dodnes je za relevantný považovaný súpis grafického diela vydaný ešte v roku 1797.

Prvé práce, hlavne krajiny, vznikali v jeho rodnom dome v Leidene: Chatrč so senným stohom, Mlyn, Chatrč s vyschnutým stromom.

Po krajinách nasledovali práce na biblických námetoch; medzi prvé diela patrí Uzdravenie nemocných z roku 1649. K neskorším grafikám s touto tematikou patrí napr. Slepý Tobiáš, Mladý Ježiš medzi zákonníkmi, Malá Kristova kázeň, Tri kríže a iné.

Okolo roku 1650 vznikol ucelený rad krajinárskych grafických listov: Krajina s vežou, Labute na vode, Obelisk, Tri sedliacke domy, Zlatníkovo gazdovstvo a ďalšie.

Zdroj: wikipedia.org