Roland Barthes sa narodil

12. novembra 1915 sa v Cherbourg narodil Roland Barthes, francúzsky literát, esejista, filozof a semiológ, jedna z ústredných postáv štrukturalizmu. Zomrel 25. marca 1980 v Paríži.

Kontinuálnou témou jeho diela bola povaha znaku, najmä literárneho, pričom odmietal tak mimetickú teóriu znaku, ako aj teóriu, podľa ktorej je literatúra autonómna v zmysle slobodnej subjektívnej tvorby. Barthes sa domnieval, že spisovateľ netvorí imaginatívnou vôľou, ale iba reaguje na spoločenské štruktúry, z ktorých odvodzuje svoje impulzy v podobe symbolov, ktoré možno kodifikovať a klasifikovať novou vedou zvanou sémiológia. Estetický text je slobodným procesom produkcie významu, hrou signifikantov.

Roland Barthes je autorom sedemnástich kníh a mnohých článkov. Vo svojich dielach sa venoval francúzskej kultúre, teórii literatúry a literárnej kritike, no predovšetkým „sociológii znakov“. Základným cieľom jeho práce tu bolo ukázať ľuďom spôsob, ako prehĺbiť svoje chápanie jazyka, literatúry a spoločnosti.

Ako jeden z prvých lingvistov-semiotikov sa zaoberal špeciálne neverbálnymi znakmi. Zaoberal sa tiež kritikou západnej kultúry, čo vychádzalo z jeho ľavicového presvedčenia. Poukazoval na typický francúzskej buržoáznej vrstvy, ktorá podľa neho považovala svoju kultúru a zvyky za univerzálne a normatívne. Spoločnosť vnímal ako konštrukciu udržiavanú znakmi hodnôt dominujúcimi v tej-ktorej kultúre.

U Barthesa je typické využívanie silných metafor, čo je zrejmé aj z niektorých názvov jeho diel. Niektoré jeho práce si vďaka nezvyčajnému námetu a spracovaniu získali popularitu širšej verejnosti. Obľube sa doteraz teší Camera Lucida (úvahy nad fotografiou, jej úzkym prepojením s denotátom a jej referenčnými aspektmi). Ďalšími známejšími dielami sú Rozkoš z textu, Cisárstvo znakov (napísané pod vplyvom dojmov z návštevy Japonska), Systém módy (analýza konotačného základu módy), či S/Z (o umieraní autora). Pre oblasť semiológie má veľký význam aj jeho skoršie dielo Nultý stupeň rukopisu a Základy semiológie.

Po celý život unikal snahám vtesnať jeho prácu a názory do nejakej úzkej kategórie alebo prúdu. Napriek tomu ho možno označiť za významnú postavu postmodernej tradície semiotiky. Ako povojnový intelektuál bol známy svojou evidentnou príslušnosťou k štrukturalizmu či post-štrukturalizmu, od ktorých sa však neskôr značne vzdialil.

Bol spisovateľom, psychoanalytikom kultúry, literárnym vedcom a umeleckým kritikom fotografie zároveň, odhaľoval tajomstvá lásky a potešenia z jazyka.

Možno ho považovať za Saussurovho nasledovníka, i keď posunul jeho teóriu o konceptuálnom jazyku na inú úroveň. Od lingvistického znaku sa Barthes posunul k neverbálnym a kultúrnym znakom každodenného života.

Na Barthesa mali intelektuálny vplyv predovšetkým Marx, Brecht, Freud a Lacan, no neprijímal ich názory bezvýhradne, skôr si medzi nimi vyberal a prispôsoboval ich svojim zámerom a rozširoval ich rozsah a implikácie, ako to napokon vidieť aj na jeho ponímaní Saussurových koncepcií.

Barthes nebral semiotiku ako vedeckú disciplínu alebo proces, ale ako vlastný životný postoj. Veril, že podstatou semiotiky má byť jej funkčnosť. Nezaujímalo ho ani tak to, čo veci znamenajú, ale skôr to, ako to znamenajú. Barthes udivuje práve tým, ako dokázal skôr ako ostatní vytvárať a objasňovať teórie a koncepty o tom, ako veci získavajú svoj význam.

Zdroj: wikipedia.org