Roman Osipovič Jakobson sa narodil

23. októbra 1896 sa v Moskve narodil Roman Osipovič Jakobson, americký lingvista ruského pôvodu, najvýznamnejšia osobnosť jazykovedy 20. storočia, jeden zo zakladateľov pražskej školy, tvorca binaristickej fonologickej teórie dištinktívnych príznakov. Zakladateľ komunikačnej teórie jazyka. Zomrel 18. júla 1982 v Bostone.

Jakobson ovplyvnil celú modernú jazykovedu, dal impulzy aj na rozvoj teórie informácie, ovplyvnil francúzsku štrukturalistickú antropológiu (C. Lévi-Strauss)

Roku 1915 založil Lingvistický krúžok v Moskve, v rokoch 1920–1939 bol profesor na univerzite v Brne, potom pred fašizmom utiekol do USA, kde bol od roku 1941 profesor na Kolumbijskej univerzite, potom profesor slovanských jazykov a literatúry na Harvardskej univerzite a od roku 1957 profesor všeobecnej jazykovedy na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT). V USA založil Harvardský lingvistický krúžok.

Na poli filozofie jazyka prispel Jakobson teóriou jazykových funkcií. Stavia v nej na komunikačnom modeli vypracovanom Karlom Bühlerom.

V súvislosti s týmto modelom rozlišuje Jakobson vo svojej teórií 6 jazykových funkcií:

• informačná (alebo referenčná) - prenos informácie (napr. "Vonku svieti slnko." - prenos informácie o počasí)
• poetická - forma zvoleného jazykového kódu (napr. rým, aliterácia, usporiadanie textu do slohy, osadenie textu atď.)
• emotívna - vyjadrenie pocitov hovoriaceho (napr. sťažovanie sa - prenos emócie)
• apelatívna - ovplyvňovanie konania poslucháča (napr. "Prestaň!", "Počúvaj ma!")
• fatická - kontrola funkčnosti jazykového kanála (napr. "Počujeme sa?")
• metatalinguálna - rozprávanie o jazyku samotnom (napr. "Čo si vravel?", "Mená sa píšu s veľkým písmenom.")

Tento model je používaný aj v dnešnej modernej jazykovede.

Zdroj: wikipedia.org