Samuel Líška prednášal žiakom slovenským československú literatúru

Keď bol Holuby na prešporskom lýceu, Samuel Líška prednášal žiakom slovenským československú literatúru. Diktoval všetko do pera a raz v týždni sa i rečnilo. Bol medzi žiakmi i syn statočného slovenského farára a matky Nemky, ktorý sa chcel správne naučiť česky, poťažne biblicko-slovensky, ako to vtedy menovali páni profesori v Prešporku. Dobre rozumel slovensky, len mal veľmi neohrabanú výslovnosť. Keď rečnil niečo z Kollárovej Slávy dcéry, vyznelo to takto:

Prácuj kášty s chúty úsilófnu

Na nárotu róli tétyčne;

Césty móchu pýty róslične,

Jénom fúli fšíckny méjme rófnu.

Rýmuje sa to síce tiež krásne, ale čo ako sa premáhal Líška, do hrmotného smiechu poslucháčov spustil aj on smiech na všetky mutácie, až mu slzy tiekli po tvári.

Dr. Ján V. Ormis: Zo života slovenského. Liptovský Sv. Mikuláš: Tranoscius, 1933. (str. 29)