Spisovateľka Mila Haugová o literárnom priateľstve

11.06.2011 15:27

Dvom spisovateľkám práve vyšli nové knihy Zrkadlo dovnútra Mily Haugovej a Čas na ticho Etely Farkašovej. Ich texty sú si niečím podobné a blízke sú si obe aj ľudsky.

 

Ako sa prejavuje literárne priateľstvo?

Existovať môže dokonca pocit priateľstva aj k tomu, koho osobne nepoznáte a poznáte iba jeho dielo. Málokedy sa však stane, že si vytvoríte literárne priateľstvo k niekomu, kto vám nie je sympatický aj ako človek.

 

Kedy ste spoznali Etelu Farkašovú? 

Spoznali sme sa pracovne, keď som robila v redakcii Romboidu. Nesmierne ma zaujal spôsob jej písania, ktorý bol vždy veľmi dobrý.

 

Čo je pre vás čítanie?  Aj rozkoš?

Možno to niekoho aj prekvapí, ale   ja čítam pre rozkoš. Odkedy nepracujem v časopise Romboid, nečítam už nič profesionálne. Som veľmi vďačná za to, že som si ešte uchovala radosť z čítania.

 

Ako vám padne, keď vás niekto spomenie v knihe, ako to urobila aj Etela Farkašová?

Je to pre mňa vyznamenaním a cťou. Je to ako nájsť niekde niečo, čo som si tam nepoložila. Určite by som sa nepotešila, keby som sa našla v nevhodnom kontexte.  Ak ma spomenula, vyjadruje to nielen našu generačnú príbuznosť, ale aj to, že sme si blízke v duchovnej oblasti. Raz som stála na stanici v Leviciach, pozerala som do okna vlaku a  tam som uvidela Etelu. Nastúpila som k nej a  mali sme nádherný dvojhodinový rozhovor. Vraj práve myslela na to, že som odtiaľ a ja som sa zjavila.  Takže - je pre mňa veľmi potešujúce vidieť veľmi presným okom Etely Farkašovej samú seba.

 

Aké vlastnosti si u priateľa ceníte?

Najviac si cením, ak priateľstvo dlho  trvá. Je úžasné, keď nejakému priateľovi nemusíte nič vysvetľovať, lebo tie hlavné body vášho života ovláda. Ďalej si vážim lojálnosť a mlčanlivosť. Vážim si priateľov, ktorí majú zmysel pre humor, lebo ja ho nemám, Rada mám tých, ktorí sú oveľa precíznejší ako ja. U mužov obdivujem vytrvalosť a húževnatosť.

 

Dávate aj vy do veršov konkrétneho človeka?

Aj v mojich básňach a textoch sa samozrejme objavuje konkrétny človek, ale nie priatelia. Knihu Miznutie anjelov som venovala mojej mŕtvej mame. Mama by možno aj chcela, kým žila, aby som o nej napísala báseň, ale  nevedela som to. Môj partner nie je veľmi nadšený, keď ho spomeniem v knižke, dcéry sa zvyknem opýtať, či tam môžem o nej niečo dať. Ona len

reklama

mykne plecom  a povie, keď myslíš.

 

Obsahuje priateľstvo aj konkurenciu?

Nie. Priatelia, aj tí, ktorých mám, aj tí, ktorí sa venujú literatúre, pre mňa nikdy neboli a nebudú konkurenciou. Vždy to vnímam ako niečo súbežné, ako niečo,  čo ja nerobím a robí to napríklad Etela alebo Dana Podracká.  A inšpirácia? Vedomá nie, ale určite nejaká podvedomá, nechcená, niekde  v tých vrstvách, ktoré v sebe mám, by sa určite našla. Etelke napríklad závidím, že vie filozoficky rozmýšľať. Ja jej to vlastne  nezávidím, ale obdivujem to.

14.04.2010 10:10

Text: Helena Dvořáková pre magazín Pravdy

Foto: Peter Prochazka

 

Zdroj: ozene.zoznam.sk/cl/100309/251750/Spisovatelka-Mila-Haugova-o-literarnom-priatelstve