Úvodná stránka > Sprievodca po Národnom cintoríne v Martine I.

Sprievodca po Národnom cintoríne v Martine I.

03.05.2011 08:08

Národný cintorín v Martine - 1

Národný cintorín v Martine - Národná kultúrna pamiatka, posledné miesto odpočinku mnohých veľkých Slovákov

Národný cintorín v Martine - Národná kultúrna pamiatka s výnimočným postavením medzi ďalšími pamiatkami Martina či Slovenska. Sú tam uložení na večnom odpočinku mnohí významní predstavitelia nášho národa z rôznych oblastí života: kultúrnej, politickej, spoločenskej...
Kedysi dávno cintoríny bývali umiestené pri kostoloch. Tak to bolo aj v Martine, kde mestský cintorín bol priamo naprostred mesta. V r. 1778 z hygienických dôvodov Uhorskou miestodržiteľskou radou vyšlo nariadenie, že cintoríny musia byť umiestené za obcami. Martinský mestský cintorín bol premiestený len o niekoľko desiatok metrov od pôvodného cintorína asi v r. 1797. Prvým, kto bol pochovaný na novom cintoríne, bol Ján Lauček, možno predok nášho blogera Petra. Pochovávali tu vedľa seba evanjelikov i katolíkov. Bol akýmsi ústredným cintorínom pre širšie okolie, kde si vlastné cintoríny založili neskoršie. Slávu martinského cintorína založil Karol Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej, martinský evanjelický farár. Dovtedy bol cintorín len miestom odpočinku významných, menej významných či bezvýznamných martinských občanov. Týmto sa stal cintorínom celonárodného významu.
A teraz Vás pozývam poprechádzať sa po martinskom cintoríne.

* * *
Karola Kuzmányho, ktorý pôsobil v Martine, tu pochovali 16. 8. 1866 ako prvého veľkého národovca. Pohreb sa stal doslova národnou manifestáciou, veď Martin a jeho okolie boli v tých časoch centrom slovenského národného života. Na mnohých náhrobkoch môžeme čítať nápis Вечная память.

Od tých čias sa martinský cintorín stal nielen martinským, ale celonárodným. Sú tu pochovaní mnohí významní predstavitelia slovenského národného života. V článku nie je možné ukázať hroby všetkých, ktorí by si to zaslúžili. Niekto môže namietať, že v tom výbere nemá byť ten alebo onen a zas iný tam chýba. Je to vec názoru a kapacity článku.

Lipová aleja pri vchode do cintorína

Centrálny pomník s citátom z Hviezdoslava

Hrobka rodiny Kuzmányovcov (Karol, 1806-1866, jeho manželka Karolína
a dcéry Ľudmila Augusta a Flóra)

Janko KRÁĽ, 1822-1876, básnik

Ján KALINČIAK, 1822-1871, spisovateľ

Samo CZAMBEL, 1856-1909, jazykovedec

Štefan Marko DAXNER, 1822-1892, publicista, ideológ národného hnutia,
autor Memoranda národa slovenského

Ján FRANCISCI-RIMAVSKÝ, 1822-1905, politik, spisovateľ, redaktor

Mikuláš Štefan FERIENČÍK, 1825-1881, novinár a spisovateľ

Ján KADAVÝ, 1810-1883, osvetový pracovník, vydavateľ a hudobný skladateľ

Pavol MUDROŇ, 1835-1914, predstaviteľ slovenského národného hnutia

Andrej HALAŠA, 1852-1913, národný a kultúrny pracovník

Svetozár HURBAN-VAJANSKÝ, 1847-1916, redaktor, spisovateľ, literárny kritik,
ideológ a organizátor národného hnutia

Martin KUKUČÍN, 1860-1928, spisovateľ

Viliam PAULÍNY-TÓTH, 1826-1877, spisovateľ, novinár, politik, podpredseda MS

Ambro PIETOR, 1843-1906, novinár, národný pracovník

Elena MRÓTHY-ŠOLTÉSOVÁ, 1855-1939, spisovateľka
a priekopníčka národného ženského hnutia

Jozef ŠKULTÉTY, 1853-1948, literárny vedec, redaktor, publicista, jazykovedec,
správca MS

Andrej KMEŤ, 1841-1908, ľudovýchovný pracovník, zberateľ
a organizátor vedeckého života

Ján MELIČKO, 1846-1926, učiteľ a hudobný skladateľ

Izabela TEXTORISOVÁ, 1866-1949, významná botanička

Matúš DULA, 1846-1926, politik, predsedal zasadnutiu pri prijatí Martinskej deklarácie

Jozef KOHÚT, 1838-1915, organizátor hasičského hnutia

Miloslav SCHMIDT, 1881-1934, organizátor hasičského hnutia

Jaroslav VLČEK, 1860-1930, literárny historik, univerzitný profesor, správca MS