Srbský nepriateľ literárneho realizmu

07.05.2011 09:23

Pred rokom a pol zomrel Milorad Pavić, údajne najprekladanejší balkánsky autor súčasnosti. Svoje malé, ale evidentne verné publikum, má aj na Slovensku

 

Vo východnej Európe sa komunisti dlho a namáhavo pokúšali presadiť schematický socialistický realizmus, a pritom im pod nosom písal srbský autor, ktorý všetky literárne konvencie staval na hlavu. Pavića otravoval bežný, chronologický príbeh, kde má všetko jasný začiatok a koniec. V  jeho dielach nájdeme alternatívne začiatky a v jednom dokonca zakončenie na sto spôsobov.

Usiloval sa o to, aby sa zmenilo čítanie literárneho diela tým, že zmenil jeho písanie – jeden zo svojich románov napísal ako príručku pre hádanie z tarotových kariet, iná mala formu slovníka, Krajina maľovaná čajom má zasa formu krížovky. A je dosť možné, že každému lúštiteľovi vyjde z toho úplne iný záver. Ak mu zostanú sily až do konca.

Architekt bez budov

Hlavným hrdinom románu je štyridsaťročný architekt. Budovy Atanasijeho Svilara však zostávajú iba na papieri. Vyberie sa do Grécka, kde počas druhej svetovej vojny zmizol jeho otec, a chce vypátrať, čo sa s ním stalo. S otcovým „autorským právom“ na jeho osobu však nie je všetko v poriadku, objavuje sa ruská stopa. V druhej časti románu hlavná postava zmení svoje meno a ako úspešný biznismen žije v Amerike. To je však len nepatrný zlomok toho, čo sa v knihe odohrá.

Pavić bol nielen spisovateľ, ale aj historik srbského písomníctva z obdobia 17. až 19. storočia. V Krajine maľovanej čajom miestami zachádza ešte do dávnejšej minulosti, časová os má v tomto prípade až dvetisíc rokov.

Písanie z  iného sveta

Mnohí populárni autori, patriaci najmä k magickému realizmu, iracionálnu zložku dávkovali pomerne striedmo. Pavić je pri používaní svojej predstavivosti oveľa odvážnejší, vytvoril literárny svet s vlastnými pravidlami, ktoré narúšajú  všetko, čo považujeme za normálne. Hľadačom deja, ktorý by sa dal jednoducho prerozprávať, kladie do cesty svoj lyrizmus o odhodlanie nič čitateľovi neuľahčovať.

Pavić je síce prekladaný, ale ako sám svojho času glosoval, jeden z najnečítanejších autorov, o ktorých sa hovorí. Je dosť možné, že sa časť jeho čitateľov grupuje z čistého snobizmu, ďalší po jeho diele siahnu preto, že sú na seba prísni a z času na čas si dajú záväzok prečítať niečo náročné. Stále tu však zostáva skupina úprimne nadšených čitateľov, ktorá jeho rébusy miluje pre bohatý  jazyk  a ešte bohatšiu fantáziu.

 

piatok 6. 5. 2011 | Ján Gregor