Stanisław Lem sa narodil
12. septembra 1921 sa narodil Stanisław Lem, poľský filozof a spisovateľ sci-fi literatúry, futurológ, prekladaný do 41 jazykov. Zomrel 27. marca 2006.
Od lyrickej poézie a realistickej prózy sa jeho dielo prenieslo k filozoficky a vedecky orientovanej fantastike, zameranej na problematiku poznania a komunikácie a na základné otázky ľudskej existencie.
Písal aj televízne a divadelné hry, eseje, odborné štúdie a publicistiku. Psychologické romány: Astronauti, K mrakom Magellanovým, Invázia z Aldebaranu, Solaris, Príbehy pilota Pirxa, Lov, Pánov hlas a i. Teoretické práce: Summa technologiae, Fantastyka i futurologia.
V Lemovej tvorbe sa opakuje niekoľko hlavných špecifických tém, ale jeho beletristické dielo sa často delí na dve hlavné skupiny. Do prvej patrí tradičnejšia vedecká fantastika s jej špekuláciami o technickom pokroku, cestách do kozmu a cudzích svetoch, ako Eden (1959), Návrat z hviezd (1961), Solaris (1961), Nepremožiteľný (1964), Pánov hlas (1968), Príbehy pilota Pirxa (1968). Druhú skupinu tvoria jeho alegorické príbehy, bájky a rozprávky, a bizarné príbehy, ako napr. príbehy Ijona Tichého, Denník nájdený vo vani (1961) a Kyberiáda (1965).
Jednou z jeho primárnych tém bolo jeho presvedčenie o nemožnosti komunikácie medzi ľuďmi a zásadne cudzími mimozemskými civilizáciami. Jeho mimozemšťania sú často pre ľudskú myseľ nepochopiteľní, nech už je to roj mechanického hmyzu (v Nepremožiteľnom) a živý oceán (v Solarise), alebo nepochopiteľne organizované spoločnosti ľuďom podobnejších bytostí vo Fiasku a Edene, ktoré popisujú neúspešné pokusy o nadviazanie kontaktu. V knihe Návrat z hviezd sleduje autor bolestné prispôsobovanie sa astronauta radikálne zmenenej ľudskej spoločnosti potom, čo strávil 100 rokov vo vesmíre. V novele Pánov hlas sa naplno prejavuje Lemov skepticizmus vo vzťahu k schopnosti ľudskej inteligencie dešifrovať a pochopiť údajnú správu z vesmíru.
Lem často používa ostrú satiru a prenikavý zmysel pre humor ako napríklad vo Futurologickom kongrese a Denníku nájdenom vo vani, ako aj v alegorických cykloch o neohrozenom cestovateľovi, kozmickom barónovi Prášilovi, Ijonovi Tichom a o robotických konštruktoroch Trurlovi a Klapauciusovi, hrdinoch Kyberiády. Jeho štýl sa tu prirovnáva ku Kurtovi Vonnegutovi alebo Franzovi Kafkovi. Jeho humoristické texty prekypujú mnohovýznamovou komikou, neuveriteľne vynaliezavými slovnými hračkami, pod hravým povrchom však ukrývajú hlboké myšlienky.
Populárnou postavou je aj jeho kozmický pilot Pirx, ne-hrdina cyklu poviedok a noviel s konvenčnejším SF základom. Pirx nie je žiadny fyzický ani mentálny superman, práve naopak, je to normálny človek, ktorý sa z rôznych problémov najčastejšie dostáva použitím zdravého rozumu a vlastnej ľudskosti aj so všetkými jej nedostatkami, ako napríklad v novele Pojednávanie, ktorá bola sfilmovaná v poľsko-sovietskej koprodukcii ako Skúška pilota Pirxa v réžii Mareka Piestraka.
Zdroj: wikipedia.org