Štefan Krčméry zomrel

17. februára 1955 v Pezinku zomrel Štefan Krčméry (pseudonymy Eška, Ján Jesom, Ujo Štefan a i.), slovenský básnik, literárny historik a kritik, publicista, prekladateľ, správca Matice slovenskej. Štefan Krčméry bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Narodil sa 26. decembra 1892 v Mošovciach.

Inšpirátorská osobnosť slovenskej literatúry a kultúry ako básnik, literárny historik a kritik, prekladateľ, publicista, redaktor a organizátor.

Publikovať začal v roku 1913, pričom prispieval do viacerých časopisov (Slovenské pohľady, Dennica, Živena, Národné noviny, Mladé Slovensko a i.). Debutoval v roku 1920 zbierkou básní Keď sa sloboda rodila. Okrem kritického realizmu používal i prvky symbolizmu, inšpiroval sa Hviezdoslavom a Štúrovcami, ale taktiež európskymi romantickými básnikmi. Svojou tvorbou pokračuje v úsilí slovenskej moderny, no taktiež súvisí s romantickou poéziou. Venoval sa písaniu vlasteneckej a ľúbostnej lyriky, ale tiež spirituálnej lyrike. V jeho básniach sa často vyskytujú symboly tmy a svetla, ale tiež symbolický uzavretý priestor tmavých hôr, ktorý vyjadruje pocit neodvratného, bezvýchodiskového osudového smerovania človeka. V prozaickej tvorbe lyrické obrázky a úvahy zakomponoval do osobných vyznaní vo forme listov budúcej manželke.

Jeho najvýznamnejším teoretickým dielom sú dvojzväzkové dejiny slovenskej literatúry 150 rokov slovenskej literatúry (spomína významné i menej významné osobnosti 18. a 19. storočia). Okrem toho publikoval množstvo štúdií a príspevkov o literatúre, umení a kultúre v slovenských periodikách, mimoriadne zásluhy si získal ako redaktor Slov. pohľadov (1922-1932), okolo ktorých sústredil takmer všetkých starších i začínajúcich autorov.

Ako tajomník Matice slovenskej sa pričinil o organizovanie jej vedeckých a umeleckých odborov, v rámci Ústredia slovenských ochotníckych divadiel i matičných miestnych odborov aktivizoval divadelnú a osvetovú činnosť na celom Slovensku. Venoval sa aj prekladaniu poézie z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr, ako aj poézie iných národov. Vo vlastnom preklade vydal výber zo slovenskej poézie v maďarčine.

Poézia

•     1920 – Keď sa sloboda rodila, obsahuje vlastenecké básne, oslavujúce vznik ČSR
•     1929 – Herbárium, obsahuje osobnú lyriku, vyjadruje vnútorný smútok a neistotu vplyvom stupňujúcej sa choroby
•     1930 – Piesne a balady, vracia sa tu k štúrovskej poézii (sylabický veršový systém)
•     1932 – Slovo čisté, básnická skladba
•     1944 – Pozdrav odmlčaného básnika, spomienkovo-reflexívna zbierka

Zdroj: wikipedia.org

       www.kis3g.sk