Stendhal sa narodil

23. januára 1783 sa narodil Stendhal, francúzsky spisovateľ a esejista, predstaviteľ kritického realizmu a romantizmu. Vlastným menom sa volal Henri Marie Beyle. Bol zarytým nepriateľom aristokracie a bojoval na strane Napoleona. Zomrel 23. marca 1842.
Stendhalova tvorba sa pohybuje na hranici medzi romantizmom a realizmom. Pravdivo zobrazoval sociálny a duchovný svet francúzskej buržoáznej spoločnosti, jej predstaviteľov a verne dokázal zobraziť vtedajšie spoločenské pomery. Jeho postavy majú spoločnú charakteristickú črtu - sú v ustavičnom konflikte s pokryteckou morálkou a nemôžu uskutočniť svoje sny. Stendhal tak podáva úplne presvedčivý obraz svojej doby. V jeho dielach nenájdeme žiadne dlhé opisy krajiny ani postáv, ale napriek tomu dokáže vtiahnuť čitateľa do deja. Stendhal mal vo svojom živote veľa skúseností a zážitkov, ktoré ako vynikajúci spisovateľ výborne využil. Podporoval požiadavky ľudskej dôstojnosti. Renesanciu, revolúciu a Taliansko si zidealizoval a považoval ich za ideál skutočných citov. Podobne sa vyjadruje aj o láske, ktorá pre neho znamená hlboký, silný, ničím nepoškvrnený cit, je to pre neho vášeň, ktorá pohltí celého človeka a bráni mu v racionálnom myslení a uvažovaní.

Stendhalove postavy
Stendhal zobrazoval city ako vynikajúci psychológ - dokázal bravúrne zychytiť širokú škálu ľudských pocitov, napríklad jednanie a myslenie milencov a jednotlivé stavy ich sŕdc. Hlavnými postavami v jeho dielach sú väčšinou mladý muži, výnimku tvorí dielo Lamiel, kde je hlavnou postavou mladé dievča (tiež zapadá do Stendhalovho prototypu mužského hrdinu). Všetci jeho hrdinovia majú jednu spoločnú vlastnosť - nespokojnosť so svojím životom a miestom, kde žijú. Sú ovplyvnení spoločnosťou, čo je skôr negatívny jav. Okrem toho zobrazuje aj každodenné problémy a starosti obyčajných ľudí - materiálne rozdiely medzi spoločenskými triedami, nenaplnenými láskami, podvody, intrigy, klamstvá. Každý z jeho hrdinov je však charakteristický inými nedostatkami a schopnosťami.

•     Julien Sorel je neobyčajne bystrý a vie uplatniť svoje postrehy. Jeho nedostatkom je pokryteckosť
•     Lucien Leuwen nie je síce pokrytecký, ale nie je spokojný s tým, že by mu mal jeho otec zabezpečiť dobrý život
•     Fabrizzio zase nedokáže využiť to čo má, a preto nenachádza spokojný život

Denníky a dráma
Zachovalo sa niekoľko nedokončených denníkových záznamov, ktoré napísal Stendhal ešte počas mladosti, a dramatických pokusov. Takou je nedokončené dielo Dvaja muži (franc. Les deux hommes), ktoré kritizuje a ironizuje odvekú obavu z toho, čo si o niečom budú myslieť ostatní ľudia. Do kontrastu stavia republikánsku a monarchistickú povahu, pobožnosť proti filozofii, atď. Stendhal vo svojej tvorbe vychádzal najmä zo svojich osobných zážitkov a skúseností. Vidno to v diele Denník (franc. Journal), ktoré má niekoľko zväzkov. Toto dielo bolo vydané po jeho smrti a sú to zápisky z jeho denníka, ktoré sa týkali najmä vojenských ťažení. Po návrate do Francúzska napísal ďalšie dielo Spomienky na egoizmus (franc. Souvenirs d´egotisme). Vykresľuje v ňom osobné nepríjemné zážitky, najmä z rokov 1821 – 1830. Toto dielo dokončil v roku 1832, bolo vydané až po jeho smrti, teda 60 rokov po jeho napísaní.

Komédia
Nedokončeným dielom je satirická komédia Letellier, kde stavia do popredia pokrytca, ktorý svoju nedokonalosť skrýva za model ideálu a nevedomosť sa snaží maskovať vyberanými prejavmi a klamstvom.

Biografie a cestopisy
Stendhala nadchlo talianske renesančné umenie, a preto si pre námety niekoľkých svojich diel vybral životy talianskych umelcov. Tieto diela vydýval pod rôznymi pseudonymami. Tak vydal dielo Dejiny maliarstva v Taliansku (franc. Histoire de la peinture en Italie), pričom ho prvýkrát vydal pod menom Stendhal. Toto meno si podľa všeobecnej mienky vybral podľa nemeckého mestečka v Sasku-Anhaltsku Stendal, v ktorom sa narodil archeológ a estetik Johann Joachim Winckelmann. Stendhal sa venoval aj cestopisným dielam. Napísal niekoľko cestopisných čŕt o Taliansku. Dielo Rím, Neapol a Florencia vyšlo v dvoch vydaniach, z ktorých druhé bolo rozšírenejšie a prepracovanejšie.

Spisy
Stendhalov spis O láske (franc. De l´Amour) z roku 1822 sa neskôr stal jedným z jeho najznámejších diel. V čase vydania zostalo toto dielo nepovšimnuté.

Romány
Najväčšie diela Stendhal napísal vo veku päťdesiat rokov. V tomto období začal písať romány. Prvým románom je Armance (franc. Armance, on quelques scenes d´un salon de Paris en 1827) napísený v roku 1827 a zachytáva prostredie vtedajších šľachtických salónov. V roku 1830 vychádza jeho prvý veľký román Červený a čierny (franc. Le rouge et le noir). Červená farba je farbou boja, revolty a odporu proti vtedajšiem režimu, ale tiež je to symbol slobody, slobodného života, lásky a nenávisti. Čierna je zase farbou tmy, ktorú vytvorila cirkev a despotizmus, ktorý nedovoľuje slobodne žiť a núti k pretvárke a klamstvu. Farebnosť vidieť aj ďalšom románe Ružová a zelená (franc. La rose et le vert). Ďalším veľkým dielom je román Lucien Leuwen. Je to Standhalov najpolitickejší román (hovorí o veľkých politických podvodoch), ktorý nesmel byť v tej dobe vydaný a vydania sa dočkal až v roku 1894. Hlavnou postavou je Lucien Leuwen - syn veľkého bankára, ktorému otcove peniaze môžu zabezpečiť kariéru a úspech, no on si rozhodne nájsť uplatnenie sám a odmieta otcovu pomoc. Tak sa stáva poručíkom v meste Nancy. Stendhalovým tretím veľkým románom je Kartúza parmská. Pri tomto diele Stendhal čerpal motívy najmä zo starých talianskych korník. Hlavým hrdinom je mladý taliansky šlachtic Fabrizzio del Dongo.

Zdroj: wikipedia.org